Bartolomej Juhás

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

V

EURÓPSKEJ ÚNII

Rozdelením Česko-slovenskej federatívnej republiky sa Slovensko opäť osamostatnilo (1.1.1993). Vznikla Slovenská republika a tým aj Konferencia biskupov Slovenska. Ján Pavol II., pápež slovanského pôvodu, prejavil svoju lásku k slovenskému národu historickou prvou návštevou v Bratislave 22.4.1990 pobozkaním slovenskej zeme. Bolo to gesto uznania samostatnosti. A nezostalo iba pri ňom.

Pri príležitosti päťdesiateho výročia kňazskej vysviacky pápeža Jána Pavla II. a prvého výročia jeho druhej návštevy na Slovensku sa 9.novembra 1996 uskutočnila slovenská celonárodná púť do Ríma. Slováci sa prišli poďakovať Pánovi za dar jednoty s Petrovým nástupcom. Košický arcibiskup Alojz Tkáč pri tejto príležitosti okrem iného povedal tieto slová: „Živo si spomínam na dve pastoračné cesty Svätého Otca na Slovensko. Azda každému najviac rezonujú v duši jeho slová: ‘Nebojte sa!’“ Svätý Otec pri tejto príležitosti Slovákov znovu povzbudzoval: „Slovensko má osobitnú úlohu pri budovaní Európy tretieho tisícročia. Dobre si to uvedomte! Je povolané ponúknuť svoj veľmi významný príspevok k pravému pokroku európskeho kontinentu svojimi tradíciami, kultúrou, svojimi mučeníkmi a vyznavačmi, ako aj živými silami svojich nových generácií. Slovensko je povolané ponúknuť Európe predovšetkým dar svojej viery v Krista a svojej oddanosti Panne Márii.“[1]

Počas generálnej audiencie 17.septembra 2003 sa Svätý Otec v myšlienkach vrátil k nedávnej apoštolskej ceste na Slovensko: „Verní Kristovi a Cirkvi – tak sa Slovensko predstavuje vo svojich dejinách. Osobnou prítomnosťou som ho chcel posilniť v tejto vernosti, zatiaľ čo sa s dôverou uberá do budúcnosti. S radosťou som obdivoval hospodársky a spoločenský rozvoj, ktorý sa uskutočnil v posledných rokoch. Som si istý, že po vstupe do Európskej únie dokáže slovenský národ ponúknuť pri budovaní Európy svoj platný príspevok aj na poli duchovných hodnôt. ...vlastní bohaté duchovné dedičstvo, ktoré si napriek tvrdému prenasledovaniu v minulosti vedelo pevne zachovať.“[2]

V závere Pastierskeho listu o európskej integrácii, ktorý slovenskí biskupi zverejnili 15.9.2002 na slávnosť Sedembolestnej Panny Márie - hlavnej patrónky Slovenska, sa píše: „Pre nás kresťanov je zjednocovanie Európy priestorom na angažovanie a presadzovanie spoločného dobra v spoločenskom živote. Naša viera sa nedá uchrániť izolovaním sa a uzatváraním. Viera žije tým, že sa šíri. Európa potrebuje novú evanjelizáciu a my máme byť apoštolmi Kristovho učenia. ...po vstupe do Európskej únie je veľmi dôležité, aby sa naša viera stala uvedomelou a dôslednou, aby sme vo svetle viery dokázali spracovávať a zvládať aktuálne problémy. Každý kresťan potrebuje zázemie cirkevného spoločenstva a nenahraditeľnú službu Učiteľského úradu Cirkvi – rímskeho pápeža a biskupov zjednotených s ním. ...nedajme sa pomýliť, lež so zdravým sebavedomím uplatňujme našu vernosť Kristovi a Cirkvi. Najzákladnejším prejavom tejto vernosti je kresťanské slávenie nedele a sviatkov – a to najmä aktívnou účasťou na svätej omši. Majme zdravé sebavedomie, že uplatňovaním kresťanských mravných zásad najlepšie prispievame k vlastnému dobru, dobru našich blížnych a tým aj k dobru zjednocujúcej sa Európy.“[3]

V pastierskom liste biskupov Slovenska pri príležitosti priprav na Púť národov do Mariazellu v dňoch 21.-23.mája 2004 biskupi Slovenska povzbudzujú: „Spoločná púť katolíkov do Mariazellu by mala byť presvedčivou duchovnou manifestáciou pred tvárou celej Európy. ...my kresťania sme súčasťou tohto kontinentu a máme za jeho budúcnosť aspoň takú zodpovednosť ako naši neveriaci spoluobčania. ...súčasne môže byť vzácnou skúsenosťou, ktorá nám pomôže vidieť v ľuďoch z iných národov našich bratov a naše sestry, poznávať a obdivovať ich kultúru a ostatné hodnoty.“[4]

Rozloha Slovenskej republiky, počet obyvateľov a katolíkov.[5]

Rok        Rozloha (km²)         Počet obyvateľov                 Katolíci

1991           49 035                      5 252 000                  3 366 000    64,0 %

2001           49 035                      5 379 000                  3 928 000    73,0 %

Vyššie uvedená tabuľka (spracovaná podľa posledného sčítania ľudu na Slovensku v r. 2001) uvádza zvýšenie počtu obyvateľov hlásiacich sa ku katolíckemu vierovyznaniu. Alarmujúci je však celkový prírastok obyvateľov Slovenska (pozri graf č. 1), ktorý po páde železnej opony v roku 2001 klesol na 169, čo je historický najnižší stav.

Graf č. 1[6]

Prvý slovenský eurokomisár Ján Figeľ, po svojom zvolení, animuje Slovákov k odvahe týmito slovami: „Ak Slovensko bude čerpať z prameňov svojho historického poznania a dedičstva a bude schopné moderne žiť osvedčené pravdy, nestratí ani dynamiku rozvoja, ani nezaprie svoju identitu.“

Aj slovenskí biskupi, ktorí si uvedomujú dôležitú úlohu a prínos veriacich pre rozvoj EÚ, povzbudzujú Slovákov k odvahe: „Po vstupe do EÚ bude kresťan vystavený mnohým vplyvom, z ktorých niektoré možno na Slovensku badať už teraz. Ak bude naša viera založená len na tradícii, neobstojí. Je potrebné, aby bola uvedomelá a živá. Ak budeme nosiť vo svojom srdci Boha ako najvyššiu hodnotu a budeme pevne spojení so spoločenstvom Cirkvi, nehrozí, že zablúdime.“[7]

Slovenská republika v Európskej únii

  Rokovanie Európskej rady v Kodani 12.-13.1.2002 potvrdilo, že Slovenská republika ukončila prístupové úkony s Európskou úniou. Eurointegračný proces Slovenskej republiky takto vstúpil do záverečnej fázy, čo bolo potvrdené slávnostným podpisom v Aténach 16.4.2003. Posledným krokom záverečnej fazy bolo prijatie Slovenskej republiky za člena Európskej únie. Táto historická udalosť sa uskutočnila slávnostným spôsobom 1. mája 2004.  

Naledujúce riadky nám  priblížujú, čo všetko predchádzalo uspešnému ukončeniu tohoto proces[8]:  

4. októbra 1993 - Slovenská republika podpísala v Luxemburgu Európsku dohodu o pridružení k Európskej únii (EÚ).

27. októbra 1993 - Asociačnú dohodu ratifikoval Európsky parlament.

15. decembra 1993 – Národná rada (NR) SR ratifikovala asociačnú dohodu.

1. februára 1995 - Po ratifikácii v členských štátoch EÚ dohoda nadobudla platnosť.

27. júna 1995 - Na zasadaní EÚ v Cannes predseda vlády SR Vladimír Mečiar odovzdal oficiálnu žiadosť SR o prijatie do EÚ.

Október 1997 - Európska komisia (EK) vo svojom posudku nezaradila SR medzi kandidátov, ktorí sú najlepšie pripravení na vstupné rozhovory o členstve v EÚ pre neplnenie politických kritérií.

12. - 13. decembra 1997 - Európska rada schválila v Luxembursku koncepciu rozširovania únie s tým, že Slovensko bolo zaradené do 2. skupiny krajín spolu s Litvou, Lotyšskom, Bulharskom a Rumunskom, ktoré sa ešte len mali pripravovať na rozhovory.

30. marca 1998 - EÚ začala v Londýne vstupný proces so všetkými 11 kandidátskymi štátmi. Hansovi van den Broekovi bol odovzdaný Národný program pre prijatie acquis communautaire v SR.

1. októbra 1998 - EÚ vo svojom vyhlásení vyjadrila spokojnosť s priebehom parlamentných volieb na Slovensku a označila ich za pozitívny krok k integrácii SR do európskych štruktúr.

4. novembra 1998 - EK v posudkoch krajín druhej skupiny kandidátov na členstvo v EÚ v prípade začatia rozhovorov so Slovenskom a Litvou hovorí o „rozumnom čase“.

12. decembra 1998 - Európska rada na zasadaní EÚ vo Viedni ocenila pozitívne zmeny na Slovensku, ktoré nastali po parlamentných voľbách.

29. septembra 1999 - SR oficiálne oznámila rozhodnutie slovenskej vlády o zatvorení blokov V1 a V2 Jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach v rokoch 2006 a 2008. Súhlas SR s odstavením uvedených blokov bol jednou z podmienok pozvania SR na rozhovory o vstupe do Únie.

13. októbra 1999 - EK odporučila Slovensko a ďalších päť kandidátskych krajín druhej skupiny na začatie rokovaní o vstupe do EÚ.

10. a 11. decembra 1999 - Zasadanie členských krajín EÚ v Helsinkách rozhodol začať rozhovory o vstupe do EÚ so Slovenskom. V marci 2000 začali v Bruseli oficiálne rokovania. Hlavným vyjednávačom Slovenskej republiky o vstupe do EÚ je Ján Figeľ.

8. novembra 2000 - EK v hodnotiacej správe ocenila celkový pokrok Slovenska na ceste do EÚ. Prvýkrát sa SR dočkala ocenenia za fungujúcu trhovú ekonomiku, čím splnila jedno z dvoch ekonomických kodanských kritérií.

26. apríla 2001 - EK oznámila, že pozastavila vyplácanie finančnej pomoci SR pre obavy z možného zneužívania fondov. Premiér Dzurinda vyzval vicepremiéra Hamžíka, aby predložil správu o rozhodnutí EK.

27. júna 2001 - SR s celkovým počtom 19 uzavretých kapitol dostihla ČR a Estónsko, ktoré s EÚ rokovali o dva roky skôr.

21. decembra 2001 - Po dvoch rokoch vyjednávaní má SR uzavretých 22 z celkového počtu 30 kapitol.

13. júna 2002 - Európsky parlament (EP) schválil v Štrasburgu rezolúciu o rozšírení EÚ, v ktorej vyzdvihol dosiahnutý pokrok SR, ale zároveň upozornil na mnohé problémy, najmä korupciu.

15. septembra 2002 Konferencia biskupov Slovenska na sviatok Sedembolestnej Panny Márie vydáva Pastiersky list biskupov Slovenska o európskej integrácii.***

22. septembra 2002 - Predseda Európskeho parlamentu Pat Cox privítal výsledky parlamentných volieb na Slovensku slovami: „Slovenskí občania dali najjasnejším možným spôsobom najavo, že si želajú čo najskôr vstúpiť do únie.“

25. septembra 2002 - EK uvoľnila pre Slovensko desať percent finančných prostriedkov z programu PHARE, ktoré zadržiavala pre kauzu eurofondy.

20. novembra 2002 - EP schválil rozšírenie Únie najneskôr do 1. mája 2004.

12. - 13. decembra 2002 - Lídri EÚ na zasadaní v Kodani dosiahli dohodu o ukončení prístupových rokovaní s desiatimi kandidátskymi krajinami. Medzi budúcimi členmi, ktorí sa pripoja k súčasným 15 členským štátom únie, budú Cyprus, Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko.

16. apríla 2003 - Slovensko spolu s 24 štátmi budúcej zjednotenej Európy podpísalo v Aténach prístupovú zmluvu, ktorá má od mája 2004 rozšíriť EÚ o desať nových členov.

16. - 17. mája 2003 - Voliči v referende podporili vstup Slovenska do Európskej únie. Za vstup sa vyslovilo 92,46 % voličov. V referende hlasovalo 52,15 % oprávnených voličov.

20. júna 2003 – Valéry Giscard d`Estaing predložil na zasadnutí Európskej rady v Solúne návrh zmluvy zakladajúcej ústavu pre Európu. (Tento návrh neobsahuje zmienku o Bohu, ani o kresťanských koreňoch Európy.)

1. júla 2003 - Národná rada SR vyslovila súhlas so Zmluvou o pristúpení k Európskej únii. Zo 140 prítomných poslancov sa za zmluvu vyslovilo 129, proti bolo 10 poslancov KSS.

26. augusta 2003 - Ratifikačnú listinu k zmluve podpísal prezident Rudolf Schuster.

Február 2004 - Na post prvého slovenského eurokomisára je navrhnutý bývalý vyjednávač s EÚ Ján Figeľ.

14. apríla 2004 – Ján Figeľ sa predstavil poslancom Európskeho parlamentu (EP). Spolu s Fínom Erkki Likkanenom má mať (od mája 2004) pol roka na starosti oblasť podnikania a informatiky.

25. apríla 2004 – V katolíckych kostoloch sa číta pastiersky list biskupov Slovenska, pri príležitosti prijatia Slovenska do Európskej únie.

1. mája 2004 – Po úspešnej ratifikácii sa Slovenská republika stáva členom Európskej únie.

6. júna 2004 – Slovenskí katolícki biskupi vo svojom pastierskom liste povzbudzujú veriacich k účastí na voľbách do Európskeho parlamentu.

13. júna 2004 – Na Slovensku sa uskutočnili prvé voľby do Európskeho parlamentu, ktoré boli poznačené len 16,95% účasťou voličov. Slovensko v EP bude zastupovať 14 poslancov za tieto strany: SDKÚ – 3, ĽS- HZDS – 3, SMER – 3, KDH – 3, SMK – 2.

18. júna 2004 – Na zasadaní v Bruseli je schválená historický prvá Ústava Európy. Táto Ústava, podobne ako jej návrh, neobsahuje zmienku o kresťanských koreňoch Európy.

Najhlbší základ jednoty ducha prinieslo do Európy kresťanstvo;

po stáročia ho upevňovalo jeho evanjelium,

jeho predstava ľudskosti

a jeho príspevok k rozvoju dejín  národov a štátov.

Ak nás o tom poúčajú dejiny, potom platí to aj o dnešku:

„Nádej Európy spočíva v návrate k evanjeliu a ku kresťanstvu.“

(Porov. IL čl. 2)

◄ SR a EÚ

◄◄Mier a spolupráca