EURÓPSKEJ
ÚNII
Rozdelením
Česko-slovenskej federatívnej republiky sa Slovensko opäť osamostatnilo
(1.1.1993). Vznikla Slovenská republika a tým aj Konferencia biskupov
Slovenska. Ján Pavol II., pápež slovanského pôvodu, prejavil svoju lásku k
slovenskému národu historickou prvou návštevou v Bratislave 22.4.1990
pobozkaním slovenskej zeme. Bolo to gesto uznania samostatnosti. A nezostalo
iba pri ňom.
Pri príležitosti
päťdesiateho výročia kňazskej vysviacky pápeža Jána Pavla II. a prvého
výročia jeho druhej návštevy na Slovensku sa 9.novembra 1996 uskutočnila
slovenská celonárodná púť do Ríma. Slováci sa prišli poďakovať Pánovi
za dar jednoty s Petrovým nástupcom. Košický arcibiskup Alojz Tkáč pri
tejto príležitosti okrem iného povedal tieto slová: „Živo si spomínam na
dve pastoračné cesty Svätého Otca na Slovensko. Azda každému najviac
rezonujú v duši jeho slová: ‘Nebojte sa!’“ Svätý Otec pri tejto príležitosti
Slovákov znovu povzbudzoval: „Slovensko má osobitnú úlohu pri budovaní
Európy tretieho tisícročia. Dobre si to uvedomte! Je povolané ponúknuť
svoj veľmi významný príspevok k pravému pokroku európskeho kontinentu
svojimi tradíciami, kultúrou, svojimi mučeníkmi a vyznavačmi, ako aj
živými silami svojich nových generácií. Slovensko je povolané ponúknuť
Európe predovšetkým dar svojej viery v Krista a svojej oddanosti Panne Márii.“[1]
Počas generálnej audiencie 17.septembra 2003 sa
Svätý Otec v myšlienkach vrátil k nedávnej apoštolskej ceste na
Slovensko: „Verní Kristovi a Cirkvi – tak sa Slovensko predstavuje vo
svojich dejinách. Osobnou prítomnosťou som ho chcel posilniť v tejto
vernosti, zatiaľ čo sa s dôverou uberá do budúcnosti. S radosťou
som obdivoval hospodársky a spoločenský rozvoj, ktorý sa uskutočnil v posledných
rokoch. Som si istý, že po vstupe do Európskej únie dokáže slovenský národ
ponúknuť pri budovaní Európy svoj platný príspevok aj na poli duchovných
hodnôt. ...vlastní bohaté duchovné dedičstvo, ktoré si napriek tvrdému
prenasledovaniu v minulosti vedelo pevne zachovať.“[2]
V závere Pastierskeho listu o európskej integrácii, ktorý slovenskí biskupi zverejnili 15.9.2002 na slávnosť Sedembolestnej Panny Márie - hlavnej patrónky Slovenska, sa píše: „Pre nás kresťanov je zjednocovanie Európy priestorom na angažovanie a presadzovanie spoločného dobra v spoločenskom živote. Naša viera sa nedá uchrániť izolovaním sa a uzatváraním. Viera žije tým, že sa šíri. Európa potrebuje novú evanjelizáciu a my máme byť apoštolmi Kristovho učenia. ...po vstupe do Európskej únie je veľmi dôležité, aby sa naša viera stala uvedomelou a dôslednou, aby sme vo svetle viery dokázali spracovávať a zvládať aktuálne problémy. Každý kresťan potrebuje zázemie cirkevného spoločenstva a nenahraditeľnú službu Učiteľského úradu Cirkvi – rímskeho pápeža a biskupov zjednotených s ním. ...nedajme sa pomýliť, lež so zdravým sebavedomím uplatňujme našu vernosť Kristovi a Cirkvi. Najzákladnejším prejavom tejto vernosti je kresťanské slávenie nedele a sviatkov – a to najmä aktívnou účasťou na svätej omši. Majme zdravé sebavedomie, že uplatňovaním kresťanských mravných zásad najlepšie prispievame k vlastnému dobru, dobru našich blížnych a tým aj k dobru zjednocujúcej sa Európy.“[3]
V pastierskom liste biskupov Slovenska pri príležitosti priprav na Púť národov do Mariazellu v dňoch 21.-23.mája 2004 biskupi Slovenska povzbudzujú: „Spoločná púť katolíkov do Mariazellu by mala byť presvedčivou duchovnou manifestáciou pred tvárou celej Európy. ...my kresťania sme súčasťou tohto kontinentu a máme za jeho budúcnosť aspoň takú zodpovednosť ako naši neveriaci spoluobčania. ...súčasne môže byť vzácnou skúsenosťou, ktorá nám pomôže vidieť v ľuďoch z iných národov našich bratov a naše sestry, poznávať a obdivovať ich kultúru a ostatné hodnoty.“[4]
Rozloha Slovenskej republiky, počet obyvateľov a katolíkov.[5]
Rok
Rozloha (km2)
Počet obyvateľov
Katolíci
1991
49 035
5 252 000
3 366 000 64,0 %
2001
49 035
5 379 000
3 928 000 73,0 %
Vyššie uvedená tabuľka
(spracovaná podľa posledného sčítania ľudu na Slovensku v r. 2001) uvádza
zvýšenie počtu obyvateľov hlásiacich sa ku katolíckemu vierovyznaniu.
Alarmujúci je však celkový prírastok obyvateľov Slovenska (pozri graf č.
1), ktorý po páde železnej opony v roku 2001 klesol na 169, čo je
historický najnižší stav.
Graf č. 1[6]
Prvý slovenský eurokomisár Ján Figeľ, po svojom zvolení,
animuje Slovákov k odvahe týmito slovami: „Ak Slovensko bude čerpať z prameňov
svojho historického poznania a dedičstva a bude schopné moderne žiť
osvedčené pravdy, nestratí ani dynamiku rozvoja, ani nezaprie svoju
identitu.“
Aj slovenskí biskupi, ktorí si uvedomujú dôležitú úlohu a prínos veriacich pre rozvoj EÚ, povzbudzujú Slovákov k odvahe: „Po vstupe do EÚ bude kresťan vystavený mnohým vplyvom, z ktorých niektoré možno na Slovensku badať už teraz. Ak bude naša viera založená len na tradícii, neobstojí. Je potrebné, aby bola uvedomelá a živá. Ak budeme nosiť vo svojom srdci Boha ako najvyššiu hodnotu a budeme pevne spojení so spoločenstvom Cirkvi, nehrozí, že zablúdime.“[7]
Slovenská
republika v Európskej únii
Naledujúce
riadky nám priblížujú, čo všetko predchádzalo uspešnému ukončeniu
tohoto proces[8]:
4. októbra 1993 - Slovenská republika podpísala v
Luxemburgu Európsku dohodu o pridružení k Európskej únii (EÚ).
27. októbra 1993 - Asociačnú dohodu ratifikoval Európsky
parlament.
15. decembra 1993 – Národná rada (NR) SR
ratifikovala asociačnú dohodu.
1. februára 1995 - Po ratifikácii v členských štátoch
EÚ dohoda nadobudla platnosť.
27. júna 1995 - Na zasadaní EÚ v Cannes predseda vlády
SR Vladimír Mečiar odovzdal oficiálnu žiadosť SR o prijatie do EÚ.
Október 1997 - Európska komisia (EK) vo svojom
posudku nezaradila SR medzi kandidátov, ktorí sú najlepšie pripravení na
vstupné rozhovory o členstve v EÚ pre neplnenie politických kritérií.
12. - 13. decembra 1997 - Európska rada schválila v
Luxembursku koncepciu rozširovania únie s tým, že Slovensko bolo zaradené
do 2. skupiny krajín spolu s Litvou, Lotyšskom, Bulharskom a Rumunskom, ktoré
sa ešte len mali pripravovať na rozhovory.
30. marca 1998 - EÚ začala v Londýne vstupný proces
so všetkými 11 kandidátskymi štátmi. Hansovi van den Broekovi bol odovzdaný
Národný program pre prijatie acquis communautaire v SR.
1. októbra 1998 - EÚ vo svojom vyhlásení vyjadrila
spokojnosť s priebehom parlamentných volieb na Slovensku a označila ich za
pozitívny krok k integrácii SR do európskych štruktúr.
4. novembra 1998 - EK v posudkoch krajín druhej
skupiny kandidátov na členstvo v EÚ v prípade začatia rozhovorov so
Slovenskom a Litvou hovorí o „rozumnom čase“.
12. decembra 1998 - Európska rada na zasadaní EÚ vo
Viedni ocenila pozitívne zmeny na Slovensku, ktoré nastali po parlamentných
voľbách.
29. septembra 1999 - SR oficiálne oznámila
rozhodnutie slovenskej vlády o zatvorení blokov V1 a V2 Jadrovej elektrárne v
Jaslovských Bohuniciach v rokoch 2006 a 2008. Súhlas SR s odstavením
uvedených blokov bol jednou z podmienok pozvania SR na rozhovory o vstupe do Únie.
13. októbra 1999 - EK odporučila Slovensko a ďalších
päť kandidátskych krajín druhej skupiny na začatie rokovaní o vstupe do EÚ.
10. a 11. decembra 1999 - Zasadanie členských krajín
EÚ v Helsinkách rozhodol začať rozhovory o vstupe do EÚ so Slovenskom. V marci
2000 začali v Bruseli oficiálne rokovania. Hlavným vyjednávačom
Slovenskej republiky o vstupe do EÚ je Ján Figeľ.
8. novembra 2000 - EK v hodnotiacej správe ocenila
celkový pokrok Slovenska na ceste do EÚ. Prvýkrát sa SR dočkala ocenenia za
fungujúcu trhovú ekonomiku, čím splnila jedno z dvoch ekonomických kodanských
kritérií.
26. apríla 2001 - EK oznámila, že pozastavila vyplácanie
finančnej pomoci SR pre obavy z možného zneužívania fondov. Premiér
Dzurinda vyzval vicepremiéra Hamžíka, aby predložil správu o rozhodnutí
EK.
27. júna 2001 - SR s celkovým počtom 19 uzavretých
kapitol dostihla ČR a Estónsko, ktoré s EÚ rokovali o dva roky skôr.
21. decembra 2001 - Po dvoch rokoch vyjednávaní má
SR uzavretých 22 z celkového počtu 30 kapitol.
13. júna 2002 - Európsky parlament (EP) schválil v
Štrasburgu rezolúciu o rozšírení EÚ, v ktorej vyzdvihol dosiahnutý
pokrok SR, ale zároveň upozornil na mnohé problémy, najmä korupciu.
15. septembra 2002 Konferencia biskupov Slovenska na
sviatok Sedembolestnej Panny Márie vydáva Pastiersky list biskupov Slovenska o európskej
integrácii.***
22. septembra 2002 - Predseda Európskeho parlamentu
Pat Cox privítal výsledky parlamentných volieb na Slovensku slovami:
„Slovenskí občania dali najjasnejším možným spôsobom najavo, že si želajú
čo najskôr vstúpiť do únie.“
25. septembra 2002 - EK uvoľnila pre Slovensko desať
percent finančných prostriedkov z programu PHARE, ktoré zadržiavala pre
kauzu eurofondy.
20. novembra 2002 - EP schválil rozšírenie Únie
najneskôr do 1. mája 2004.
12. - 13. decembra 2002 - Lídri EÚ na zasadaní v
Kodani dosiahli dohodu o ukončení prístupových rokovaní s desiatimi kandidátskymi
krajinami. Medzi budúcimi členmi, ktorí sa pripoja k súčasným 15 členským
štátom únie, budú Cyprus, Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Litva,
Lotyšsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko.
16. apríla 2003 - Slovensko spolu s 24 štátmi budúcej
zjednotenej Európy podpísalo v Aténach prístupovú zmluvu, ktorá má od mája
2004 rozšíriť EÚ o desať nových členov.
16. - 17. mája 2003 - Voliči v referende podporili
vstup Slovenska do Európskej únie. Za vstup sa vyslovilo 92,46 % voličov. V
referende hlasovalo 52,15 % oprávnených voličov.
20. júna 2003 – Valéry Giscard d`Estaing predložil
na zasadnutí Európskej rady v Solúne návrh zmluvy zakladajúcej ústavu
pre Európu. (Tento návrh neobsahuje zmienku o Bohu, ani o kresťanských
koreňoch Európy.)
1. júla 2003 - Národná rada SR vyslovila súhlas so
Zmluvou o pristúpení k Európskej únii. Zo 140 prítomných poslancov sa za
zmluvu vyslovilo 129, proti bolo 10 poslancov KSS.
26. augusta 2003 - Ratifikačnú listinu k zmluve podpísal
prezident Rudolf Schuster.
Február 2004 - Na post prvého slovenského eurokomisára
je navrhnutý bývalý vyjednávač s EÚ Ján Figeľ.
14. apríla 2004 – Ján Figeľ sa predstavil
poslancom Európskeho parlamentu (EP). Spolu s Fínom Erkki Likkanenom má
mať (od mája 2004) pol roka na starosti oblasť podnikania a informatiky.
25. apríla 2004 – V katolíckych kostoloch sa
číta pastiersky list biskupov Slovenska, pri príležitosti prijatia Slovenska
do Európskej únie.
1. mája 2004 – Po
úspešnej ratifikácii sa Slovenská republika stáva členom Európskej únie.
6. júna 2004 – Slovenskí katolícki biskupi vo
svojom pastierskom liste povzbudzujú veriacich k účastí na voľbách do
Európskeho parlamentu.
13. júna 2004 – Na Slovensku sa uskutočnili prvé
voľby do Európskeho parlamentu, ktoré boli poznačené len 16,95% účasťou
voličov. Slovensko v EP bude zastupovať 14 poslancov za tieto strany: SDKÚ
– 3, ĽS- HZDS – 3, SMER – 3, KDH – 3, SMK – 2.
18. júna 2004 – Na zasadaní v Bruseli je schválená
historický prvá Ústava Európy. Táto Ústava, podobne ako jej návrh,
neobsahuje zmienku o kresťanských koreňoch Európy.
Najhlbší
základ jednoty ducha prinieslo do Európy kresťanstvo;
po stáročia
ho upevňovalo jeho evanjelium,
jeho
predstava ľudskosti
a jeho
príspevok k rozvoju dejín národov
a štátov.
Ak nás o tom
poúčajú dejiny, potom platí to aj o dnešku:
„Nádej
Európy spočíva v návrate k evanjeliu a ku kresťanstvu.“
(Porov.
IL čl. 2)
[1]
Pastiersky list biskupov Slovenska o európskej integrácii (=Dokumenty
Konferencie biskupov Slovenska 1), KBS 2002, s. 9.
[2]
Porov. Príhovory Svätého Otca Jána Pavla II. počas návštevy na
Slovensku 11.-14. septembra 2003 (= Pápežské listy a vatikánske
dokumenty 41), SSV, Trnava 2003, s. 31.
[3]
Pozri Pastiersky list biskupov Slovenska o európskej integrácii (=Dokumenty
Konferencie biskupov Slovenska 1), KBS 2002, s. 47-49.
[4]
Pastiersky list k Púti národov do Mariazellu, KBS 22.2.2004.
[5]
http://www.statistics.sk,
12.1.2004.
[6]
Spracované podľa http://www.infostat.sk,
20.2.2004.
[7]
*** Pastiersky list biskupov Slovenska o európskej integrácii (=Dokumenty
Konferencie biskupov Slovenska 1), KBS 2002, s. 47.
[8]
Porov. http://www.euroservis.sk, 17.1.2004; Pozri http://www.euroinfo.gov.sk /index/go.php?id=37
1.2.2004; Pozri http://www.europa.sk,
1.2.2004.
◄ SR a EÚ