Prevzaté z bulletinu: Život Cirkvi č. 23, TK KBS, 4. júna 2004, s. 9-10.

 

Pastiersky list

Posolstvo biskupov z Mariazellu

 

Týždeň pred slávením Turíc sme sa my, biskupi z ôsmich krajín Európy, zišli spoločne s mnohými pútnikmi - so ženami, s mužmi, s mladými ľuďmi -v Mariazelli, v jednom z najväčších pútnických miest v strednej Európe, zhromaždení pri Magna Mater Austriae, Magna Domina Hungarorum, Alma Mater gentium Slavorum. Bol medzi nami kardinál Angelo Sodano, legát Svätého Otca. Krátko po najnovšom rozšírení Európskej únie sme tým dali znamenie, že sme odhodlaní podieľať sa na stavbe spoločného európskeho domu, pričom je naším meradlom evanjelium. Poznáme problémy a nebezpečenstvá dnešnej Európy. Vieme však aj o šanciach na ďalšie pokojné spolužitie v rámci nášho kontinentu uprostred ľudstva.

Ako ľudia sme si navzájom všetci blížni. Naša kresťanská starostlivosť má teda zahŕňať všetkých ľudí s ich radosťami i bôľmi, s ich nádejami i obavami. Napriek rozdielnostiam a mnohým protikladom sú našimi bratmi a sestrami, pretože Boh je Otcom nás všetkých.

Najhlbší prameň, z ktorého čerpáme silu, aby sme naše ľudské bytie prežívali ako blížni, je Ježiš Kristus, náš Spasiteľ a Vykupiteľ. Nespočetné množstvo ľudí sa skrze vieru v neho už 2 000 rokov podieľa na stavbe a spoluvytváraní európskeho domu. Patrí k nim šesť svätých mužov a žien, ktorých si uctievame ako patrónov Európy: otec mníšstva sv. Benedikt, apoštolovia slovanských národov sv. Cyril a Metod a veľké ženy sv. Brigita Švédska, sv. Katarína Sienská a sv. Edita Steinová.

My v našich cirkvách sme dedičmi týchto svätcov. Sme však aj dedičmi hriešnikov, ktorí Kristovu tvár a Cirkev často zahalili temnotou. Podobne, ako to pôsobivo urobil Svätý Otec, pripomeňme si aj tienisté stránky v dejinách Cirkvi. Pomôžeme tak našim národom a štátom čestne sa vyrovnať s temnými stránkami v ich vlastných dejinách i v spoločných dejinách Európy a nastúpiť na cestu zmierenia. To je predpokladom pokojnej budúcnosti Európy.

Žijeme v dobe veľkých rozhodnutí, i keď si to nie všetci uvedomujú. My, biskupi, preto prosíme veriacich, ktorí sú nám zverení:

Neskrývajte svoju vieru! Nestojte bokom pri ceste do spoločnej budúcnosti! Kráčajte, rozmýšľajte, pracujte a hľadajte zjednotenie so všetkými ľuďmi dobrej vôle! Každý z vás môže k tomu niečím cenným prispieť. Sme presvedčení, že nová, (ešte) lepšia Európa nemôže byť vybudovaná bez kresťanov alebo proti kresťanom; bez Krista alebo proti Kristovi.

Na milostivej soche z Mariazellu nám Mária ukazuje svojho Syna, Ježiša Krista. Pri pohľade na túto sochu si pripomíname Máriine slová, adresované na svadbe v Kane ľuďom, ktorí sa ocitli v zložitej situácii. Sú to tieto slová: Urobte všetko, čo vám povie! Táto výzva je tu aj pre nás. O čo sa máme dnes a zajtra my, kresťania v Európe, v dôvere ku Kristovi a k ľuďom zvlášť usilovať? My, biskupi, sme ako odpoveď na tieto otázky sformulovali sedem prosieb, ktoré vám, milí veriaci, bratia a sestry, odovzdávame na cestu do budúcnosti.

 

1. Ukazovať ľuďom Krista

Budete mi svedkami, (Sk l, 2) povedal Ježiš apoštolom. Hovorí to aj nám. Veľa ľudí v Európe pozná Krista len povrchne, alebo ho nepozná vôbec. Sme povolaní im ho ukázať. Stretneme ho, keď sa hlboko ponoríme do Svätého písma, do modlitby a do slávenia liturgie. To je však potrebné robiť pravidelne. V posledných rokoch sa to, žiaľ, často zanedbávalo. Keď sme Krista skutočne našli, potom nás to bude pobádať k tomu, aby sme sa o svoju radosť podelili s čo najväčším počtom ľudí a staneme sa misionárskymi kresťanmi.

Prosme pri tom o silu Ducha Svätého.

Spolu kráčame k tebe. Kriste, naša nádej.

 

2. Učiť sa modliť a učiť modliť sa

Európa bude len vtedy požehnaná, ak v nej bude dostatok ľudí, ktorí sa budú spoločne i jednotlivo modliť, a tak oslavou, ďakovaním i prosbou odpovedia Bohu na jeho slovo, ktorým sa nám vždy nanovo prihovára skrze stvorenie a vykúpenie. Farské a cirkevné spoločenstvá musia byť školami tejto modlitby, no žiada sa ešte viac. Svätosť a krása ako účasť na Božej sláve musia znovu silno preniknúť našu liturgiu.

Prosme pri tom o silu Ducha Svätého.

Spolu kráčame k tebe, Kriste, naša nádej.

 

3. Rozmnožiť a prehĺbiť náboženské vedomosti

Buďte stále pripravení obhájiť sa pred každým, kto vás vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás, čítame vo v Prvom Petrovom liste (3, 15). Tieto slová platia aj dnes. Uprostred čoraz vzdelanejšej spoločnosti je potrebné, aby kresťania dobre poznali celú veľkolepú podobu kresťanskej viery, aby ich pri stretnutí s inými náboženstvami a životnými štýlmi brali vážne a aby obstáli. Dôležitou pomôckou je pri prehlbovaní náboženských vedomostí Katechizmus Katolíckej cirkvi.

Prosme pri tom o silu Ducha Svätého.

Spolu kráčame k tebe, Kriste, naša nádej.

 

4. Dávať znamenia

Denne sa ľudia v našich krajinách stretávajú s prívalom slov a obrazov. Iba málo z nich hovorí v prospech Boha a Cirkvi. My kresťania však môžeme dávať pozitívne znamenia - napríklad tým, že otvorene vystavíme kríž v našom byte alebo v zamestnaní, pomodlíme sa predjedlom a nebudeme sa vyhýbať rozhovoru o náboženských témach. Znak kríža a iné kresťanské symboly i obrady majú teda svoje miesto tak v súkromí, ako aj na verejnosti. Ako kresťania totiž veľkou mierou prispievame k dobru občianskej spoločnosti v našich krajinách. Kresťanstvo je ako celok „veľmocou svetového milosrdenstva", a preto si od občianskej spoločnosti zasluhuje úctu a vďaku.

Prosme pri tom o silu Ducha Svätého.

Spolu kráčame k tebe. Kriste, naša nádej.

 

5. Zachovávať kultúru nedele

Nedeľa, prežívaná podľa možnosti bez práce, ako spoločný deň pokoja, je veľkým dobrom. Keby sa jej spoločnosť vzdala, utrpela by vážnu ujmu. Pre nás kresťanov je nedeľa svätá. Je sviatočným dňom pred Bohom a s Bohom, dňom vzdávania vďaky za stvorenie a vykúpenie a dňom rodiny. Preto chceme vytvoriť trvalé spojenectvo proti znesväcovaniu nedele.

Prosme pri tom o silu Ducha Svätého.

Spolu kráčame k tebe, Kriste, naša nádej.

 

6. Život chrániť a rozvíjať

Skutoční kresťania sú vždy priateľmi ľudského života vo všetkých jeho podobách: priateľmi života narodeného i ešte nenarodeného, plnohodnotného i s postihnutím, pozemského i večného. Pozemský život je dnes ohrozený najmä na jeho začiatku a konci. Preto musíme zapojiť svoj rozum, srdce i ruky, aby sme chránili a rozvíjali človeka a jeho okolie. Naša osobitná starostlivosť je zameraná na manželstvá a rodiny. Ony sú nenahraditeľnými prvkami spoločnosti a Cirkvi. Nízky počet detí v našich krajinách je jedným z najväčších problémov Európy. Sme pevne odhodlaní pridŕžať sa ideálu stabilného manželstva a rodiny a pomáhať znášať osud tým, ktorých trvalé vzťahy sa rozbili.

Prosme pri tom o silu Ducha Svätého.

Spolu kráčanie k tebe, Kriste, naša nádej.

 

7. Posilňovať solidaritu v Európe a vo svete

Katolíci našich ôsmich krajín urobili v rámci Stredoeurópskych katolíckych dní počas jedného roka veľa práce spoločne i pre seba navzájom. Posilnili tak solidaritu občianskej spoločnosti v našich krajinách. Táto spolupráca však nesmie zaniknúť ani po skončení Púte národov. My biskupi prosíme veriacich, ktorí sú nám zverení: Poďme ďalej na začatej ceste do budúcnosti v rámci nášho kontinentu, v rámci kresťanského ekumenizmu aj v rámci celého ľudstva. Púť národov nech zostane na tejto ceste významným míľnikom. Nech nás pri tom sprevádza spomienka na milostivú sochu z Mariazellu.

Prosme pri tom o silu Ducha Svätého.

Spolu kráčame k tebe. Kriste, naša nádej.

 

 

+ kardinál Josip BOZANIČ, záhrebský arcibiskup, predseda Chorvátskej biskupskej konferencie

+ kardinál Christoph SCHÔNBORN, viedenský arcibiskup, predseda Rakúskej biskupskej konferencie

+ István SEREGÉLY, egerský arcibiskup, predseda Maďarskej biskupskej konferencie

+ Jozef MICHALIK, przemyšlovský arcibiskup, predseda Poľskej biskupskej konferencie

+ Jan GRAUBNER, olomoucký arcibiskup, predseda Českej biskupskej konferencie

+ Franc RODE, ľubľanský arcibiskup, predseda Slovinskej biskupskej konferencie

+ František TONDRA, spišský diecézny biskup, predseda Konferencie biskupov Slovenska

+ Franjo KOMARICA, banjalucký diecézny biskup, predseda Biskupskej konferencie Bosny a Hercegoviny

 

22. mája 2004

 

SR a EÚ

◄◄Mier a spolupráca