Pastiersky list na Slávnosť Bohorodičky Panny Márie

Nový rok 1996

Bratia a sestry!

Na prahu nového roka vás pozdravujem a prajem vám, aby bol požehnaním pre vás, otcovia a matky, detí a starí rodičia. Nech Boh požehnáva vaše rodiny.

Najvzácnejší dar nám dal nebeský Otec: svojho Syna Ježiša Krista, ktorý prišiel medzi nás ako malé dieťa. „Chlapček sa nám narodil, daný je nám syn,“ hovorí prorok Izaiáš. S láskou a radosťou drží vo svojom náručí Matka Mária Božie a svoje dieťa, teší sa sv. Jozef. Čoskoro však zažijú aj úzkosť a ocitnú sa v nebezpečenstve,

V radostnom vianočnom období si súčasne uvedomujeme, že v okamihu, keď sa dieťatko hlási k životu, prichádzajú i chvíle úzkosti: v nebezpečenstve sa môže ocitnúť zdravie i život mamičky í jej dieťaťa; a zároveň si vy rodičia dávate otázku: čo z tohoto nášho dieťaťa bude?

 

Milí rodičia, bratia a sestry!

Veľký Boží dar - dieťa je spojený s obetou, a to i najväčšou. Katolícka matka tento dar neodmieta a podujíma sa aj na obetu spojenú s ním. K tomu nech nás povzbudí hrdinský čin jednej z moderných žien, dnes už blahoslavenej Jany Mollovej.

V nedeľu 24. apríla 1994 sa na Námestí sv. Petra v Ríme konala slávnosť blahorečenia Jany Mollovej, talianskej lekárky, ktorá dosiahla cieľ svojej pozemskej púte v roku 1962, keď mala 39 rokov. Cirkev ústami pápeža Jána Pavla II. poukázala a potvrdila hodnoty, ktoré naplnili jej život. Svedectvo jej života je hlbokým prejavom viery uprostred civilizácie, poznačenej smrťou. Blahoslavená Jana Mollová v sebe stelesňuje dve poslania: Poslanie lekárky a matky. Obidve dokázala spojiť v hrdinskom stupni vlastného života z lásky k blížnemu.

Jana sa narodila v roku 1922. Vyštudovala medicínu a v roku 1955 sa vydala za Ing. Petra Mollu. Zdanlivo sa nevyznačovala ničím mimoriadnym. Mala rada divadlo, turistiku, rada lyžovala ako každá iná žena, rada sa pekne obliekala. Počas šesť a pol roka trvania ich manželstva sa im narodili štyri deti, z ktorých pravé príchod toho posledného sa stal drámou. Z nej vyžaruje plnosť vnútorného bohatstva života novej blahoslavenej.

V roku 1961 mali už tri deti a boli naozaj šťastní. Jana píše: Veľmi si prajem mať ešte ďalšie dieťa! Tehotenstvo, ktoré čoskoro nasledovalo, prinieslo so sebou i veľmi vážne starosti. S počatým životom začal v maternici narastať aj veľký nádor. Jane bolo hneď jasné, čomu je vystavená. Veľa možnosti nemala. Buď vyoperovať celú maternicu s nevyhnutnou interrupciou, alebo odstrániť nádor, čím by dieťaťu nebolo uškodené, avšak jej vlastný život vo chvíli pôrodu by sa ocitol vo veľmi vážnom nebezpečenstve. Tesne pred operáciou povedala chirurgovi. „Zachráňte moje dieťa!“

Po komplikovanom pôrode prišlo na svet zdravé a krásne dievčatko. Po prebudení sa z narkózy priniesli jej ho ukázať. Pozerala na neho s nevýslovnou nehou. Potom nasledoval týždeň ukrutných bolestí v dôsledku infekcie - a nejestvovala pre ňu nijaká pomoc. O niekoľko dní za nepretržitých bolesti zomrela. - Počas pohrebu, keď z kostola vychádzal sprievod, najstaršia dcérka, ktorej ešte nebolo ani šesť rokov, vypytovala sa otecka: Otecko, vidí ma mamička ešte? Ešte na mňa myslí? ... A potom dodala: Mamička by mala mať truhličku zo zlata...

Janino rozhodnutie nepochádzalo len z toho, že chcela zachovať Boží zákon, neurobila to ani z istoty že príde do neba - urobila to z hĺbky svojho bytia ako matka, z lásky k malému stvoreniu a z úcty k životu, ktorú mala nezmazateľne vštepenú do duše. Preto v jej dopisoch čítame, že bez obetí neexistuje láska...; láska a obeť sú vnútorne spojené ako slnko a svetlo; nemožno milovať bez utrpenia a trpieť bez lásky.

Akými nevysloviteľnými citmi bolo naplnené srdce tej štvrtej dcérky ktorej život bol plodom mučeníctva jej matky - ona totiž v apríli pri beatifikačnej omši spolu so svojim otcom predstúpila pred Sv. Otca s obetnými darmi!...

Osoba novej blahoslavenej je určite zdrojom inšpirácie a povzbudenia pre všetkých. Svätý Otec Ján Pavol II. o nej povedal: „Keď túto ženu kladiem za vzor kresťanskej dokonalosti, túžim tak vzdať poctu všetkým odvážnym matkám, ktoré sa bez výhrad venujú vlastnej rodine; trpia, aby na svet priniesli svoje deti a sú pripravené priniesť akúkoľvek námahu a každú obeť, aby im odovzdali všetko to najlepšie, čo v sebe majú“.

 

Milá mládež, milí rodičia, bratia a sestry!

S nádejou pozeráme do nastávajúceho roka. Žičím vám, aby vám priniesol mnoho krásneho a dobrého. Zvlášť však vy, rodičia, ďakujte za vzácny, drahocenný Boží dar - za svoje deti. Radi ich prijmite, milujte ich a to zvlášť vtedy, keď kvôli ním treba priniesť i obetu. - A vy, mladí, robte radosť svojim rodičom! Tak formujte svoj vzťah k ním, aby ich radosť bola vašou radosťou aby sa oni tešili z vášho telesného i duchovného rastu. Ste ich nádejou, nesklamte ich!

 

Všetkých Vás žehnám v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen

 

Mons. Alojz Tkáč,

arcibiskup

 

© Stránka Katolícka sociálna náuka

 

biskupi

usporiadanie dokumentov