Príhovor NA SLÁVNOSŤ BOHORODIČKY 2000

Milé deti, mladí priatelia, bratia a sestry!

 

Prihováram sa k vám v prvých hodinách občianskeho Nového roka 2000 a v prvých dňoch Veľkého Jubilea. Začal sa rok očakávaný s veľkou nádejou, a možno aj s oveľa väčšími obavami. Chápem Vás - žijeme predsa v tom istom svete: teším sa, keď sa Vy radujete, som smutný, keď vidím Vaše problémy.

Bratia a sestry,

začnem pradávnym Požehnaním, ktoré zaznieva v liturgií Božieho slova práve dnes, na Nový rok:

„Nech vás žehná Pán a nech vás chráni!

Nech vám Pán ukáže jasnú tvár a nech vám je milostivý!

Nech Pán obráti svoju tvár k vám a daruje vám pokoj!“

Ľudské prostriedky ani v dobe závratného technického pokroku nie sú schopné chrániť nás pred narastajúcim ohrozením. Boh však je mocnejší ako všetky svetové sily zla a On nás môže ochrániť pred každým zlom. Buďme však úprimní a priznajme si aj náš osobný podiel na pôsobení zla v nás i okolo nás.

Zlo sa nešíri iba priamou účasťou na teroristických útokoch, na obchode s drogami, na veľkých krádežiach... Každý náš hriech rozmnožuje zlo: zanedbávanie výchovy detí, honba iba za úspechom a ziskom, necitlivosť voči trpiacim, dokonca rozkrádanie fondu pre deti bez rodičov, hnevy medzi príbuznými, spory so susedmi, pohŕdanie slabšími, surovosť, vulgárnosť, intrigy, aj každé urážlivé slovo... Teda všetko, čo narúša lásku. - Kým každý z nás nepotlačí vlastné sebectvo, kým neutíchnu "zbrane" v našich srdciach, nebude pokoj v našich obciach, mestách, v národe, nebude pokoj na Slovensku ani vo svete. Iba keď odsúdime a oľutujeme naše osobné viny, Boh milostivo obráti k nám svoju tvár a daruje pokoj do našich duší, daruje pokoj našej vlasti i svetu.

Drahá mládež, bratia a sestry,

apoštol Pavol nás v dnešnej bohoslužbe slova uisťuje, že už nie sme otrokmi, ale synmi a dcérami nebeského Otca. Vy, milí veriaci, na ktorých najtvrdšie doľahla bieda, možno sa teraz s trpkosťou v duši pýtate: akýže je to otec, ktorý vás necháva v bezvýchodiskovom položení? - Takto sa mohla pýtať aj Bohorodička Panna Mária. Dnešný deň Cirkev venuje v liturgii osobitnú pozornosť práve jej. Všimnime si, ako sa zachovala v obzvlášť ťažkej, z ľudského hľadiska tiež bezvýchodiskovej situácii.

Ježišova panenská Matka, prvá zo stvorení, Bohom vyvolená na najvznešenejšiu úlohu - a Boh ju nechá porodiť Syna na takom nedôstojnom mieste! Nemala azda právo obrátiť sa s výčitkou na Boha, či pre svojho Syna nemohol nájsť aspoň trochu slušnejšie miesto? A koľko ráz sa ešte ocitla v ťažko- pochopiteľných situáciách!.... S mimoriadnym vyvolením nedostala žiadne výhody. Práve naopak - musela znášať mimoriadne ťažké skúšky viery a dôvery. Obstála aj v tej najťažšej, keď sa musela pozerať na muky svojho Syna, popraveného ako keby bol zločincom. Obdivujeme ju, oslavujeme, ale aj učme sa od nej!

Krátko po začatí Veľkého jubilea, dnes na slávnosť Bohorodičky Panny Márie, dnes na Nový rok 2000 začíname akoby návštevou u Matky nášho Spasiteľa. Cirkev jej týmto sviatkom na oslavách dáva čestné prvé miesto. A komu inému by malo patriť, ak nie práve jej? Nech je teda na prvom mieste aj v každej akcii Veľkého jubilea v našej vlasti. Nie iba formálne, nie iba veľkou účasťou či mohutným spevom...  Ale tak, ako si to ona praje: „Čokoľvek vám môj Syn povie, urobte!“

Učme sa správať ako ona: prijímať Božiu vôľu ako ona; dôverovať Bohu i v ľudsky neriešiteľných problémoch tak oddane ako ona; s vedomím veľkej zodpovednosti chrániť telesný, dočasný i duchovný večný život svojich detí ako ona so sv. Jozefom chránila život novonarodeného Dieťaťa; zachovať všetky slová v srdci a premýšľať o nich tak jednoducho ako ona; žiť v skrytosti všedného života tak pokorne ako ona; odpúšťať každému, kto ubližuje nám aj našim blížnym, tak hrdinsky ako ona; prežívať skutočnosť, že k víťazstvu dobra krásy a šľachetností môžeme i my prispieť ako prispela ona; milovať všetkých ľudí bez rozdielu tak úprimne ako ona.

To, čomu nás učí Bohorodička, nie je ani časovo ani hmotne náročné. Do takejto aktivity môžu sa zapojiť všetky vekové kategórie, od detí po najstarších. Rovnako zdraví, aj chorí. Vysoko postavení, aj tí, čo žijú na pokraji spoločnosti.

 

Moji drahí,

pri pohľade na nazaretskú rodinu - na Jozefa, Máriu a Ježiša - konštatujeme: je to rodina požehnaná, šťastná. Prečo? Mali uprostred seba Ježiša.

Na začiatku Nového roka 2000 i ja vám želám Božie požehnanie a pravé, trvalé šťastia. Ako by malo vyzerať?

- Deti nech majú milujúcich rodičov: starostlivých, zodpovedných otcov, láskavé, trpezlivé mamky.

- Rodičia nech majú vďačné deti, ktoré im len radosť budú robiť.

- Starí rodičia nech majú úctivých vnukov a vnučky, vďačných za starostlivosť a pozornosť.

- Svokrovci nech majú ohľaduplných zaťov a jemné nevesty,

- Zaťovia a nevesty nech prijímajú svojich svokrovcov ako vlastných rodičov.

- Rodiny nech sú šťastné.

- Keby všetci mali prácu i ochotu pracovať.

- Hladní nech majú chlieb, chudobní strechu nad hlavou.

- Spravodlivosť, pravo a láska i vzájomná úcta nech vládne v našej vlasti.

- Majme ochotu podriadiť sa Stvoriteľovi.

- Nebeskému Otcovi buďme vďační za Toho, ktorého nám dal pred 2000 rokmi - za Ježiša Krista.

A tak dnes i po celý rok:

„Nech vás žehná Pán a nech vás chráni!

Nech vám Pán ukáže jasnú tvár a nech vám je milostivý!

Nech Pán obráti svoju tvár k vám a daruje vám pokoj!“

Amen.

 

Mons. Alojz Tkáč,

 

 

© Stránka Katolícka sociálna náuka

 

biskupi

usporiadanie dokumentov