Pastiersky list na nedeľu Sv. Rodiny

 

Milá mládež,

bratia a sestry!

Cez vianočné sviatky všetci ľudia dobrej vôle prežívali radosť vo svojich srdciach. My veriaci kresťania tešili sme sa. lebo Boh prejavil svoju lásku voči nám ľuďom celkom viditeľne: Boží Syn sa stal človekom, prišiel na svet ako malé dieťa. Porodila ho a dala svetu čistá Panna, Mária z Nazareta. Stáli sme pri jasličkách a uvažovali nad veľkým zázrakom: nad Božím Dieťaťom. Toto Dieťa priťahuje predovšetkým vás, milé deti a vy mu aj najlepšie rozumiete. Lenže ono nenechá ľahostajným nikoho z nás – Dieťa, to božské i to ľudské vytvára vzťah s každým z nás.

Dnes na sviatok Sv. Rodiny natíska sa nám jedna otázka: boli pod vianočným stromčekom všetky deti, ktoré vám, milí rodičia Pán Boh požehnal, ktorým ste vy dali život? Žiaľ, musíme povedať, že tisícom deťom nedovolili ich rodičia, otcovia a mamičky, narodiť sa. – Na začiatku svojej spoločnej cesty, pri uzatváraní manželstva, dostali ste od Pána Boha veľkú a zodpovednú úlohu: „Rozmnožujte sa a naplňte zem...!“ Ježiš Kristus vám dal krásny príklad, keď bral do náručia deti, žehnal ich a deti nám všetkým dal za príklad: „Ak nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva!“ – Na to mnohí rodičia zabudli – umlčali hlas svojho svedomia a nedovolili, aby sa ich dieťa narodilo.

Čo sa vlastne stalo?

Stalo sa čosi hrozné: otcovia, matky vyniesli nad svojim dieťaťom strašný ortiel: ortiel smrti! „My ho nechceme! Ono sa nesmie narodiť!“ A lekár, ktorý prisahal, že nepodá nijaký liek, ktorým by ublížil chorému a nič neurobí, čím by uškodil životu, rozsudok smrti vykonal: urobil potrat, interrupciu, abortus.

 

Bratia a sestry,

niektoré z týchto potratených detí nemali sa ani počať. Život ste im dali vy, dospievajúci chlapci a dievčatá. Z vášho nezodpovedného, ľahkovážneho vzájomného sexuálneho vzťahu vyklíčil nový život. Neposlúchali ste Pána Boha, ktorý hovorí: „Nezosmilníš!“ Čo bude nasledovať? Skúsená psychologička, matka, hovorí: „pohlavný život pred manželstvom je spolužitie na pôžičku s privysokým úrokom, ktorý spravidla zaťažuje partnerov na celý život“ /Helena Rozinajová, Etika heterosexuálnych vzťahov/. Alarmujúcou skutočnosťou je, že do tejto situácie sa dostávajú mladí v nedospelom veku. - Chlapci a dievčatá, počúvajte Boží hlas: „Nezosmilníš!“ Počúvajte hlas svätej Cirkvi a svojich rodičov: „Žite čisto! Tajomstvá intímneho života si uchovajte pre manželský život!“

Mnohé potraty neboli by sa museli uskutočniť, keby bol zodpovednejší vzájomný vzťah v najdôvernejšej sfére manželského života.

Desaťtisíce detí by dnes medzi nami žili, keby v našich manželstvách a rodinách bolo  viac ochoty k obeti.

Dnes by sme mali stovky, možno tisícky hrdinských otcov a matky, keby sa stalo toto, čo povedal Ježiš Kristus: „Nikto nemá väčšiu lásku ako ten, kto vlastný život položí za svojho blížneho!“ - To by bolo nesmierne duchovné bohatstvo podnecujúce iných k nasledovaniu...

 

Potrat, interrupcia, abortus.

Katolícka Cirkev ho kvalifikuje ako vraždu. A je to vražda kvalifikovaná. Spĺňa všetky podmienky vraždy: je dopredu naplánovaná, dôkladne premyslená a perfektne sterilne prevedená. Malý ľudský plod je od okamihu počatia človekom, i keď nedokonalým. Moderná molekulárna biológia, fetoskópia a ultrasonografia nám poskytujú mnoho vedomosti o vývoji plodu, ktoré musíme brať vážne: „Život človeka začína počatím“. Má v sebe zakódované všetky vlastnosti budúceho dospelého človeka. Moderná vyšetrovacie metódy potvrdzujú fakt, že neexistuje žiadny morálny a biologický rozdiel medzi zabitím plodu a zabitím novorodenca. Jednoduchšie a zrozumiteľnejšie povedané: kto zabije plod ako keby zabil novorodenca.

Malé dieťatko pod srdcom matky sa nemôže brániť pred vražedným nástrojom - je to zbabelosť a strašná nespravodlivosť napadnutá nevinného, slabého, bezbranného. Preto Cirkev vždy bránila, teraz bráni i bude brániť deti pod matkiným srdcom, nech by ju samu ktokoľvek napádal najnevyberanejšími urážkami: že je nemoderná, že nerozumie veci, ekonomike, spoločenským pomerom...

Je prísna voči všetkým vám, ktorí sa odvážite siahnuť vraždiacou rukou na život nenarodeného dieťaťa. Takých kresťanov - katolíkov trestá vylúčením z Cirkvi - exkomunikáciou. Následok je ten, že veriaci sa sám oddeľuje od spoločenstva veriacich a od tohoto hriechu ho môže oslobodiť, rozhrešiť len biskup alebo kňaz, ktorý na to povolenie od biskupa dostane. - Namietnete: je to pritvrdé! Odpovedám: Ľudský život je najväčšou prirodzenou hodnotou, musíme ho brániť i takými tvrdými postihmi.

Kto je týmto trestom stíhaný?

Na prvom mieste matka, ktorá požiadala o prevedenie potratu. – Potom otec, ktorý svoju manželku, či muž, ktorý matku svojho dieťaťa k potratu nahováral, nútil alebo mu nezabránil. Tu, otcovia, musím pripomenúť dve okolnosti: vedeli ste, že matka vášho dieťaťa tento čin plánovala a že ho aj vykonala? Nerobilo sa to často bez vášho vedomia? Alebo, čo je častejšie: nezvaľovali ste všetku vinu len na matku a sami ste si nepripustili ani najmenšie previnenie? Určité okolnosti tomu nasvedčujú. – Mnohé deti by dnes medzi nami boli, keby ste v rozhodujúcej chvíli dodali odvahy svojej manželke, keby ste si rozhodne želali, aby sa vaše dieťa narodilo! Lenže často ste svoje manželky nechali bez opory, nechceli alebo ste nevedeli „podržať ich“. Správny muž v pochybnosti, v neistote pridrží stranu slabšiemu, poradí k dobrému... Mnohí z vás nemajú pocit viny, nepokladajú potrat za svoj osobný hriech a v sviatosti zmierenia sa z toho ani nevyznávajú. Je to veľký omyl. – Ďalej, je to lekár, ktorý potrat vykonal. – A konečne, týmto trestom sú postihnutí tí, bez ktorých by sa tento vražedný zákrok neuskutočnil. Vymedziť, lokalizovať by sme mohli takto: tí, ktorí prekročia prah operačného sálu a pri interrupcii asistujú, pomáhajú...

Aj iní sa ťažko previnia, hoci pod trest exkomunikácie, vylúčenia z Cirkvi, nepadnú: ak na tento hrozný čin nahovárali alebo mu nezabránili a zabrániť mu mohli. Často sú to príbuzní, priatelia, priateľky, spolupracovníci, - e v zamestnaní a pod.

Bratia a sestry,

iste budete namietať, mnohí mi budete vyčítať dokonca aj obviňovať ma z neznalosti pomerov, že nechápem ekonomické, sociálne pomery rodín... Pripúšťam i chcem vás pochopiť. Ale ten strašný holokaust, tá vojna proti najnevinnejším ma vedie k tomu, čo som vám povedal.

Nesmieme zostať ľahostajní, keď vieme koľko interrupcií sa ročne prevedie. Na celom svete je to asi 85 miliónov. Na Slovenku od schválenia zákona, ktorým sa potrat povoľuje, vykonalo sa ich vyše 1,200.000.- Vtierajú sa mi nepríjemné pocity: ako to vyzerá s duchovným životom národa, aké je srdce našich slovenských matiek a dievčat, keď vykonali také hrozné činy? Ich situácia je asi takáto: pocit viny, výčitky svedomia... Je to ešte ten lepší pocit. Ten horší: arogancia, bezcitnosť. ľahostajnosť..., cynizmus...

Nie je zanedbateľná ani ekonomická stránka interrupcie - draho sa zaň platí, priam fantastické sumy. Odhad za jeden takýto výkon je 3.000,- Kčs, ročne teda 150,000.000.- Kčs,. Za 28 rokov na Slovensku: 2.400,000.000,- Kčs. A koľko stojí liečenie sterilít, postabostívneho syndrómu a iných následkov...?

A čo stoja „výskumy“ našich sexuológov v oblasti sexuálnej výchovy, nákup zahraničných filmov a iných pomôcok, aby mohli už v detskom veku učiť deti technike sexu! Bezcitný projekt a národ za to ešte aj platí.

Tu patrí aj DANA, ktorá začatý život ničí.

 

Bratia a sestry,

odmietam všetky formy potratu.

Podporujem všetky iniciatívy, ktoré chránia začínajúci ľudský život a ktoré usilujú o zrušenie zákona povoľujúceho potraty. - Dňa 10.12.1991 parlament ČSFR rokoval i zákone proti týraniu zvierat. A ľudský život je predsa cennejší ako zvierací. - Spomeniem len niektoré inštitúcie na ochranu ľudského života: DONNUM VITAE, Modrá armáda Nepoškvrnenej, v Čechách PRO ŽIVOT, na Morave CENTRUM PRO RODINU. V nich pracujú veľmi zodpovední odborníci, hlboko veriaci ľudia, ktorí sú ochotní poradiť, kedykoľvek a kamkoľvek pricestovať a odovzdať svoje skúsenosti a rady.

Veľmi ma potešil list veriacich Bardejova, ktorý poslali Riaditeľstvu Nemocnice s poliklinikou v Bardejove a na vedomie duchovným a verejným činiteľom. Uvádzam z neho niektoré časti.

„Ešte dnes, keď prechádzame okolo bývalého domu kata alebo miesta, kde sa nachádzalo popravisko, aj po mnohých desaťročiach nás zamrazí po celom tele. Toľko zmarených životov. Keď sme boli svedkami autonehody, pri ktorej prišiel človek o život, stále si na tomto mieste spomenieme na túto udalosť. Kto si z nás prezrel koncentračný tábor, po jeho prehliadke mal strašné pocity. Kto tam videl hŕby detských zvrškov a hračiek, nehanbil sa zaplakať. – Keď však prechádzame, niektorí aj denne okolo našej nemocnice, málokoho napadne, čo sa pod rúškom zdravotníckej a lekárskej starostlivosti ukrýva. Vari ani slzou ani vzdychom si nespomenieme na zabité, nenarodené deti. Plačeme pri spomienke na mŕtvych, nad románovými a filmovými hrdinami, pohoršujeme sa nad týraním zvierat,... No naše srdce je tvrdé, keď nerobíme nič pre záchranu tých, ktorých zabíjajú pred našimi očami za múrmi našej nemocnice práve teraz - dnes, zajtra... Roztrhané, dokaličené telíčka detí, z ktorých mali vyrásť jedni z nás – naši synovia, dcéry, vnuci, vnučky, susedia, nevesty, zaťovia... – zatiaľ končia v odpade. A my chodíme okolo a nepočujeme „nemé výkriky“ zabíjaných detí! ...Ony žalujú v tichosti, bezmocnosti a nemej hrôze aj na nás. Na nás všetkých padá ich nevinná krv. Na nás ľahostajných, ktorí o tom vieme a mávneme rukou nad ich smrťou. A kto ich zabíja?

Preto v mene života, v mene ľudskosti, žiadame my občania tohto mesta, kresťanské rodiny a mládež, veriaci všetkých cirkví a triezvi uvažujúci ľudia: Zastavte interrupcie v našej bardejovskej nemocnici! Už nezabíjajte naše deti!... Odstráňte z nej túto činnosť. Činnosť zameranú proti človekovi, proti ľudskému životu, ktorá nepatrí do nemocnice, v ktorej sa má zo všetkých síl pracovať na záchrane života...“ – Nasleduje 2246 podpisov.

 

Bratia kňazi, milá mládež, bratia a sestry!

V celej našej košickej diecéze nariaďujem, aby sa dnes, na Sviatok Svätej Rodiny zvonilo od 12,00 do 12,30 na všetkých zvonoch vo všetkých kostoloch a kaplnkách. Nech nás toto zvonenie prebudí z otupenosti voči životu najmenších; nech  v nás  prebudí svedomie i pocit zodpovednosti pred Pánom Bohom. Nech dá Boh, aby tento hlas zvonov v našich srdciach neumĺkol.

V Novom roku 1992 všetkým Vám žičím veľa Božej milosti, zdravie, pokoj vo Vašich rodinách i osobné šťastie.

Žehnám Vás v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen

 

Košice v deň sv. Lucie 1991

 

Mons. Alojz Tkáč,

biskup

 

© Stránka Katolícka sociálna náuka

 

biskupi

usporiadanie dokumentov