Pastiersky list na III. veľkonočnú nedeľu 1999

 

Milá mládež, bratia a sestry!

 

Toto je posolstvo veľkonočného rána: hrob, do ktorého položili mŕtveho Ježiša z Nazareta, je prázdny. Ukrižovaný vstal z mŕtvych, je živý. Smrť nad ním už nemá svoju moc. A keď príde medzi apoštolov, pozdraví ich: „Pokoj vám!“

Preto Veľká noc je sviatkom života a pokoja. Tieto dve vzácne hodnoty – život a pokoj – prináša zmŕtvychvstalý Kristus. Od nás žiada, aby sme tieto dva veľké Božie dary chránili. Ony zaisťujú našu existenciu a robia nás šťastných.

 

Milí mladí priatelia, bratia a sestry!

Evanjelisti takto opisujú udalosti veľkonočného rána pri Ježišovom hrobe: Anjel sa prihovoril ženám: „Nebojte sa! Viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. Niet ho tu, lebo vstal, ako povedal...“ (Mt 28, 5-6).

Posolstvo života je potrebné ohlasovať dnes, keď sa vo svete propaguje kultúra smrti, keď sa i v našom národe upiera veľkému počtu nádejných občanov právo narodiť sa. Treba šíriť posolstvo života a právo na lásku a dôstojný život. Upriamujem vašu pozornosť na jednu formu života: na život ešte nenarodených.

Z Kristovho súdneho procesu na Veľký piatok nám znejú slová žalobcov: „My máme zákon a podľa zákona musí umrieť...“ (Jn 19, 7). Aká paralela, podobnosť o živote ešte nenarodených detí: „Máme zákon...!“ Áno, i my máme zákon (ešte z čias totality). A podľa toho zákona je dovolené, aby nechcené, odmietané dieťa sa nenarodilo, aby bolo potratené. My máme zákon! Predovšetkým my veriaci kresťania sme spokojní s takým zákonom?

Je možnosť túto situáciu napraviť? Áno, je možné ponúknuť zákon v prospech nenarodených detí. Avšak nerobíme si ilúzie – spoločnosť nie je pripravená tento krok pochopiť. Je však možné a žiadúce zrušiť súčasne platný zákon a nahradiť ho novým zákonom, ktorý v zmysle Ústavy SR, zdôrazňujúcej, že ľudský život je hoden ochrany už pred narodením (čl. 15 Ústavy*), toto zlo zmenší.

Avšak životy vašich nenarodených detí sú vo vašich rukách, milí rodičia; životy vnúčat sú vo vašich rukách, starí rodičia. Ako?

Každý z nás sa ocitne v situácii, kedy potrebuje povzbudzujúce slovo, pevnú ruku, oporu; kedy je niekto vedľa vás, kedy nás najbližší nenechajú osamotených.

V takejto situácii sa ocitne nejedna nádejná mamička a to vtedy, keď sa o život hlási jej dieťa. Ešte ani neuzrelo svetlo sveta a jeho život je pretrhnutý, zmárnený. Prečo muselo zomrieť? Lebo jeho mamka zostala sama.

„Čo urobíme?“, pýta sa manžela, otca dieťaťa. „To je tvoja vec!“, - počuje odpoveď.

A neraz i pošetilá reč starých materí: „Či ich nemáte dosť?“

Zostala osamelá, bezradná – a ak sa rozhodne neprijať svoje ešte nenarodené dieťa, ak ho odmietne, zostane osamelá aj vo svojom smútku. A bolo treba stáť po boku tejto mladej ženy!

„Som s tebou! Môžeš sa na mňa spoľahnúť! Spoločne to zvládneme!“ – mal povedať manžel, opravdivý muž. Bolo potrebné láskavé a povzbudzujúce slovo skúsených starých rodičov: „Maj odvahu! Neboj sa! Obidvom vám pomôžeme!“ To sú slová chrániace život, slová odvahy i budúcnosti plnej nádeje. Prosím: nechajte žiť svoje deti, ktorým ste darovali život! Nechajte púčky rozkvitnúť. Chráňte vzácny dar: život.

 

Milí mladí priatelia, bratia a sestry!

Evanjelisti, priami účastníci stretnutia so zmŕtvychvstalým Kristom, takto opisujú udalosti na Veľkú noc a po nej: „Keď učeníci boli zhromaždení, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: Pokoj vám…“ (Jn 20, 19). A stalo sa to viackrát.

„Pokoj vám!“ – široký a hlboký je jeho obsah. Pápež Pius XII. vyjadril ho následovne: „Opus iustitiæ pax – pokoj je dielom spravodlivosti.“ Nebol, nie je a nebude tam pokoj, kde sa nespravodlivo vládne, kde sú neprimerané požiadavky na úkor iných. Nebude pokoj tam, kde je neznášanlivosť, sebectvo spoločenských vrstiev, národov a národností, etník… Nikto z nás nemôže za to, že je Slovák alebo Maďar, Chorvát, Albánec alebo Srb…; ba všetci sa máme tešiť, že sme tí, čo sme. A keď sme múdri, uvedomujeme si fakt, že žijeme v spoločnej vlasti – je to neodvolateľná skutočnosť. Ak sa chceme rátať medzi kultúrnych, civilizovaných ľudí, tým skôr, ak sa chceme volať kresťanmi či katolíkmi, potom je len jedna forma našej vzájomnej komunikácie: trpezlivý dialóg, tolerancia, ústretovosť, úcta jedných k druhým. Výsledok bude znášanlivosť a pokoj, Kristov pokoj, pokoj Zmŕtvychvstalého. Kto tieto vlastnosti nemá, ten neustále rozvrtáva spolunažívanie, je neuralgickým prvkom spoločenstva a zbytočne sa odvoláva na veľké osobnosti minulosti – nie je ich hoden.

Smutní sme, keď počujeme o krivdách, nespravodlivosti, ktorých následkom je vojna a exodus, sťahovanie či útek stotisícok postihnutých. Počujte svedectvo: Rímskokatolícky arcibiskup Sarajeva, kardinál Vinko Puljič označil správanie sa ku katolíkom za mizerné. A pokračuje: „Z 528 tisíc katolíkov Sarajevskej arcidiecézy z obdobia pred občianskou vojnou žije v Bosne a Hercegovine už len 208 tisíc. 320 tisíc utieklo pred hrúzami vojny a jej následkami. Medzinárodné spoločenstvo na katolíkov v Bosne zabúda. Pre katolíkov neexistuje taká pomoc ako pre moslimov, ktorí mohli svoje mešity znovu vybudovať vďaka podpore z arabských krajín. Pomoc dostali aj ortodoxní kresťania.“ Kardinál pranieroval veľmi vysoké dane, ktoré sa vyžadujú od katolíkov. Pritom miestne orgány často hatia prácu katolíckych škôl, vynachádzajú a zveličujú mnohé veci, len aby prinútili katolíkov opustiť krajinu. Toľko kardinál.

A čo povedať o vojnovom konflikte v Kosove?

Vojna je hrozná tragédia. Požiar sa rozhorel. Bolo treba uhasiť iskierku konfliktu. V Kosove tečie nevinná krv obetí, obyvateľov tohto regiónu, ale sú aj nevinné obete náletov v Srbsku. Státisíce ľudí sú už bez domova a na úteku. Neľudské trýznenie a vraždenie nevinných ľudí, detí a žien, matiek, je ponížením ľudskej dôstojnosti a strašným zločinom. My katolícki biskupi, kňazi a veriaci, pripájame sa k výzve a iniciatíve Svätého Otca Jána Pavla II., aby sa tento vojnový konflikt čím skôr skončil, aby znepriatelené strany zastavili vojnu, zasadli za rokovací stôl a usilovali sa o zmierenie. Keďže pokoj je ovocím spravodlivosti, žiadame, aby bol umožnený návrat utečencov a bezodkladne zastavené masové vyvražďovanie kosovského ľudu.

Treba vážne brať boží zákon, ktorý zakazuje zabíjať a žiada prijať Kristovo: čo nechceš, aby iní robili tebe, nerob ty im. Vyzývame všetkých našich veriacich k modlitbe za pokoj. Prosíme za skončenie vojnových konfliktov a želáme si, aby ľudia skoncovali s nebezpečným nacionalizmom.

Vyššie spomenuté udalosti sú pre nás výstrahou, ale zároveň aj výzvou. Nech nikto neprovokuje! Nech nikto nehazarduje! Viac ponúkajme, akoby sme mali pýtať! Viac dávajme, ako by sme mali brať!

 

Milá mládež, bratia a sestry!

Pán naozaj vstal z mŕtvych. Zmŕtvychvstalý Ježiš Kristus je ŽIVOT. Je pôvodcom a darcom života. Keď prišiel medzi svojich, pozdravuje ich: „Pokoj vám“. Zmŕtvychvstalý je POKOJ. Je pôvodcom a darcom pokoja. On je tvorcom civilizácie, kultúry života a pokoja. Dnes, keď slávime Veľkú noc, deň jeho zmŕtvychvstania, prijímame pozvanie chrániť život, zvlášť nenarodených; prijímame pozvanie službu poslov, ochrancov pokoja.

Všetkých Vás žehnám v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen

 

Mons. Alojz Tkáč,

arcibiskup - metropolita

* ide o Ústavu SR z 1.9.1992.

 

© Stránka Katolícka sociálna náuka

 

biskupi

usporiadanie dokumentov