Rozhlasová omša JUBILEUM DETÍ 2000

Milé deti, drahá mládež,

milí rodičia, bratia a sestry!

 

V Evanjeliách čítame, že Pán Ježiš sa vo svojej mladosti ocitol dvakrát v nebezpečenstve. Po_prvýkrát sa to stalo krátko po narodení: Herodes chcel zabiť malého Ježiša, lebo od troch mudrcov sa dozvedel, že sa narodil židovský kráľ. Len Boží zásah a rýchly útek do Egypta zachránil Ježiša pred kráľovou ukrutnosťou a smrťou. - Po druhýkrát sa to stalo počas veľkonočných sviatkov, keď dvanásťročný Ježiš zostal v chráme. Opodstatnený bol strach sv. Jozefa a Panny Márie. Totiž na sviatky do Jeruzalema neprichádzali len zbožní Židia, ale i mnohí nečestní ľudia, ktorí mali zlé zámery: poburovali, kradli a mohli aj zneužiť mladých - neskúsených a dôverčivých. Preto Panna Mária povedala Ježišovi: „S úzkosťou sme ťa hľadali...“ - Avšak Panna Mária so sv. Jozefom videli a prežívali aj_ krásne veci v Nazarete s Ježišom. Ježiš bol krásnym zdravým mladíkom, preto je o ňom napísané: „(Ježiš) sa vzmáhal v múdrosti, veku a milosti pred Bohom a pred ľuďmi“ /Lk 2,52/. On robil radosť sv. Jozefovi, pestúnovi i svojej matke Márii, a oni sa z neho tešili.

 

Moji drahí, všetci prežívame radostné chvíle, ale ocitáme sa aj v nebezpečenstvách. Porovnajme si skúsenosti Nazaretskej rodiny s našou, súčasnou dobou. - Vy, chlapci a dievčatá musíte uznať, že na rozdiel od dospievajúceho Ježiša, občas sa sami ženiete do vážneho nebezpečenstva, ktoré ohrozuje váš život. Na ľahkovážnosť, nezdravé sebavedomie, frajerstvo auto-stop doplatilo už mnoho mladých tak zdravím ako aj životom a rodičom zapríčinili veľký žiaľ.

Koncom apríla 1996 sa odohrala v jednom stredoslovenskom meste /Banská, Štiavnica/ nasledujúca udalosť: chlapci a dievčatá sa v sobotu večer zabávali na diskotéke. O jednej hodine po polnoci osem mladých ľudí odchádza domov – „nasáčkujú sa“ do osobného auta značky Forman: dvaja vpredu, štyria na zadnom sedadle, dvaja v kufri. Bavia sa... Prejdú len 3oo metrov - narazia do stĺpa elektrického osvetlenia: štyria na mieste mŕtvi, štyria ťažko a ľahko zranení! Príčina: alkohol, marihuana, rozjarenosť, nezodpovednosť... Zbytočne zmarené nádejné, mladé životy...; nesmierny žiaľ rodičov, blízkych. A nie je to zriedkavá tragická udalosť!

Ďalším nebezpečenstvom, ktoré vám mladým hrozí, sú drogy. Mnohí mladí sa dajú nachytať vtedy, keď sa stanú dílermi, distributérmi, predavačmi drog. Rozširovať drogy, bohatnúť na nich a tým robiť nešťastných iných, je zločinom. Ale vedzte, chlapci a dievčatá, že na užívanie drog vás nenavedú neprajníci, ale priatelia: „Skús, ako sa budeš dobre cítiť!“ Správny chlapec a dievča takúto ponuku odmietne. Lenže, predovšetkým mladý chce byť šťastný: avšak - a tu si rodičia dajte ruku na srdce - ak šťastie nenájde doma, hľadá ho inde.

Žiaľ, sú časté prípady, kedy je dieťa ohrozené vo vlastnej rodine. Otcovia a mamy vedome zapríčinia smrť svojich maloletých detí, iní im pokazia celý život. Správa, štatistika z Čiech: za posledných päť rokov bolo týraných 120 chlapcov a 76 dievčat. Pohlavne rodičmi bolo zneužitých 105 chlapcov a 550 dievčat. Na zdraví rodičmi bolo ublížené 1300 chlapcom a 370 dievčatám. Nemám štatistiku o podobných krutostiach na Slovensku - nepochybujem, že sú. Vyššie spomenuté je vzorcom.

Iný, veľmi rozšírený druh týrania detí v rodine je alkoholizmus. Sebecký, nezodpovedný a krutý otec a manžel tyranizuje cez deň, ale ešte krutejšie v noci celú rodinu. Všetci žijú v strachu, neraz utekajú z domu, lebo prepije celý zárobok. - Ešte tragickejšie je, ak alkoholu holduje matka. Počujte jedno smutné svedectvo: „Boli Vianoce. Mama, ako vždy, spala. Nakúpila síce potraviny, no byt nevoňal sviatočným jedlom ani stromčekom, ale borovičkou. Darčeky boli kdesi v skriniach. Išli sme s otcom na prechádzku nočným mestom. Plakal. Aj ja som plakala.“

Otcovia, mamky, vaše deti túžia po vašej láske, pozornosti, chcú, aby ste ich brali na vedomie, aby ste ich vedľa seba registrovali, aby ste mali pre nich čas, čakajú na váš úsmev... Máte krásne deti! Často sa im pozerám do tváre, do očí, zvlášť pri udeľovaní sviatostí birmovania... - Nezáujem o mladých, absencia citových väzieb môžu zapríčiniť tak deťom ako aj rodičom ťažké chvíle. Napríklad:

V istej vychýrenej škole na Slovensku sa predminulý rok v tej istej triede zopakovali štyri pokusy sedemnásťročných dievčat a chlapcov o samovraždu. Našťastie, všetky sa skončili záchranou mladých životov. Vo vzduchu však veľmi dlho visela otázka: PREČO?

Keby tam nebola školská psychologička, možno by sa oči učiteľov, ale predovšetkým rodičov neboli tak ľahko otvorili. Devy a mládenci v rozpuku života chceli takto rodičov upozorniť na vlastnú existenciu. Chceli dať najavo, že okrem materiálnej hojnosti, ktorej bolo v každej z postihnutých rodín nadostač, deťom najviac chýbala mamina a otcova prítomnosť. Počítač, hifi - veža, a bohaté vreckové, nemôžu nahradiť podvečernú kamarátsku debatu s rodičmi. Do mnohých domovov síce zavítal blahobyt, ale stratil sa z nich pocit domova.

Keď v jeden podvečer zasadli namiesto svojich ratolesti do lavíc onej strednej školy uponáhľané, no perfektne upravené mamy a úspešný otcovia s prenosnými telefónmi v sakách kvalitných oblekov, zažili šok. Psychologička totiž klasifikovala triednu „chorobu“ ako nedostatok rodičovského citu. Pýtala sa: „Kedy ste naposledy svoje sedemnásťročné deti poláskali, postískali či vybozkávali?“ Touto otázkou otvorila v triede bombu: „Čože, maznať sa s takými veľkými dievkami a chalanmi? Veď s tým sme v rodine prestali, keď mali dvanásť rokov....“

Zobuďte sa, mamy a otcovia! Vaše deti, nech majú rok, päť, či dvadsať, vás potrebujú. Ich úspešnosť nezávisí len od finančnej zábezpeky, lež aj od citového zázemia v nej.

 

Prajem vám, otcovia, aby ste si svojou statočnosťou, čestnosťou a vrúcnosťou  získali dôveru svojich synov. Veľkých vás oni vidia.

Pekne to vyjadril slovenský básnik Milan Rúfus týmito slovami:

Otcove ruky na večernom stole.

Také sú veľké ako taniere;

o chvíľu  pôjde preč - kúpiť chlieb za mozole.

Iba čo doje zvyšky večere.

Keď mi tie ruky na sobotu vráti,

budeme znova sedieť za stolom.

A moja dlaň sa v jeho dlani stratí,

akoby jej tam ani nebolo.

A ja viem, veru, že sa možno stane,

že vykríkne mi slza na líčko.

Moja dlaň bude v hniezde jeho dlane

ako ružové vtáčie vajíčko.

Možno aj usnem s hlávkou na tej ruke.

A bude sa mi, Bože, sladko spať.

Ako by som spal na nebeskej lúke.

A ničoho sa nebudem už báť.

 

Želám vám, mamičky, aby sa vaše dcérky tak za vás modlili - ich prosbu vyjadril básnik:

Mamička?

Veď ona sama je už modlitbou.

Jej pohladkanie,

jej úsmev i jej vráska,

sú ako modlitba, čo do nej vložil Boh.

Mama je láska.

Lebo aj Boh je láska.

Pusto by sa nám žilo bez tých dvoch.

„Kde som ju videl, odkiaľ sme si známi?“

usmial sa Stvoriteľ,

keď stvoril srdce mamy.

A vedel dobre, že nemôže byť iná.

Pretože raz aj On

jej zverí svojho Syna.    ( M. Rúfus)

 

Milí mladí priatelia, milí rodičia,

každé dieťa je Božím darom, darom nebies. Jeho narodenie nech sprevádza radostný údiv mladších súrodencov a úprimná radosť vás, rodičov. – Vaše pocity vyjadruje majster:

 

S mamičkou prišiel.

Neviem, čo sa stalo,

predtým ho u nás vôbec nebolo.

A len čo pohne rúčkou

smiešne malou,

už celý dom sa krúti okolo -

a ja som nič.

Ale je taký pekný,

je naozajstná živá bábika.

Prosím ťa, Pane,

potichu mi to riekni:

kam také deti nebo zamyká,

kým ich dá živé mamám

do postieľky?

Aj malému daj zopár Božích rád:

Aby bol milý, aj keď bude veľký,

z dobrého bábätka

aby bol dobrý brat.

A ešte jedno skús mi, Bože, sľúbiť:

aby ma naši popri ňom

nezabudli ľúbiť.                           (M. Rúfus)

 

Milá mládež, milí rodičia!

Nazaretská rodina je nám príkladom. Je obrazom, prototypom vás všetkých. Môžete sa v nej vidieť ako v zrkadle. Prežívate radostné chvíle, ale ocitnete sa aj v nebezpečenstve. Kiež by ste Vy, milí rodičia, pozorným a láskavým okom vedeli bdieť nad svojimi deťmi a vy deti vďačnosťou splácali rodičovskú starostlivosť!

Žičím vám, aby ste sa všetci - oteckovia i mamičky, bračekovia i sestričky - vždy tešili z vašej rodinnej atmosféry! Nech je v Novom roku 2 000 pokoj vo vašich srdciach a vo vašich domovoch.

Žehnám vás v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

 

Mons. Alojz Tkáč,

arcibiskup

 

Košice, Seminárny kostol 2.1.2000

II. vianočná nedeľa

 

Spracoval: Sac. Bartolomej Juhás, SDB

 

© Stránka Katolícka sociálna náuka

 

biskupi

usporiadanie dokumentov