Pastiersky list na Nedeľu Sv. Rodiny 2001

Drahá mládež, milí manželia a rodičia, bratia a sestry!

 

Prežili sme krásne sviatky, Vianoce. Všetci sa na nich tešíme, zvlášť deti a rodiny. Vy otcovia sa často zďaleka vraciate k svoji m rodinám, doma vás čaká manželka a deti. Vianoce sú predovšetkým sviatkom rodiny. Krásny je pohľad na. šťastnú rodinu, na šťastných rodičov a šťastné deti. Tešia sa s vami I vaši duchovní otcovia. Keď vás vidím šťastných, som šťastný aj ja, váš biskup. K opravdivému šťastiu je, potrebná vzájomná zhoda v rodine, zvlášť manželov, rodičov, ale i zmierenie, priateľstvo s Bohom.

S ľútosťou konštatujeme skutočnosť, že pre ľudské, slabosti ste mnohí nešťastní: nešťastní sú manželia, rodičia, deti... Smútok z nešťastného manželstva, rodinného života zväčšuje i to, že nemôžete pristúpiť k sviatostiam, že ich nemôžete prijať. Nešťastie vyvrchoľuje v rozchode manželov, v rozpade rodiny. Mnohí si potom poviete: pretože moje manželstvo, moja rodina sa rozpadli, nemôžem sa spovedať, nemôžem pristupovať k sv. prijímaniu. Chcel by som túto záležitosť vysvetliť a mnohým z vás poradiť i pomôcť.

 

Bratia a sestry,

ak hovoríme o manželstve, treba mať, na pamätí niektoré pravdy. Oboznamuje nás s nimi učiteľský úrad Cirkví, ale predovšetkým sám Pán Ježiš. Sú nasledujúce:

Manželská láska svojou povahou vyžaduje od manželov neporušiteľnú vernosť. Manželia sa natrvalo dávajú sebe samým. Ich láska chce byť trvalá, definitívna. Nemôže byť len „do času“, len do „novej známostí“, do „nového rozhodnutia“, len dovtedy, kým sa mi nezapáči druhý či druhá. Toto trvalé spojenie je potrebné pre dobro samotných manželov, pre dobro ich detí. Spojiť, sa na celý život s jednou osobou  je možné, hoci sa to zdá byť ťažké. Manželia, ktorí s pomocou Božej milostí vydávajú takéto svedectvo vernosti, často vo veľmi ťažkých podmienkach, zasluhujú si vďačnosť a podporu celého kresťanského spoločenstva.

Avšak sme realistami.

Sú situácie, v ktorých sa manželské spolužitie stáva z najrozličnejších príčin prakticky nemožným. Je to napr. cudzoložstvo, opilstvo alebo ak niektorý z manželov vytvára veľké nebezpečenstvo pre dušu alebo pre telo druhej stránky, detí alebo ináč sťažuje spoločný život. V takých prípadoch Cirkev pripúšťa fyzickú rozluku manželov a koniec spolužitia. Pred Bohom však manželia neprestávajú byť manželmi, nemôžu uzavrieť nový zväzok. V takejto ťažkej situácií najlepším riešením by bolo zmierenie, ak je to možné. A samozrejme ozdravenie celej situácie v rodine. Kresťanské spoločenstvo má pomáhať týmto osobám, aby prežívali svoju situáciu verní svojmu manželskému zväzku, ktorý ostáva nerozlučiteľný.

Veľkú. úlohu tu zohrávate vy rodičia, svokrovci a príbuzní týchto nešťastných manželstiev a rodín. Nemáte povedať: „Rozveďte sa...!“ Máte napomenúť toho, kto je v manželstve neporiadny, nezodpovedný, kto sťažuje život druhej manželskej stránke a deťom... Manželstvo sa neuzatvára preto, aby sa rozvádzalo, ale aby bolo trvalým zväzkom pre dobro samotných manželov, ako aj pre dobro detí

Ak je však stav takého manželstva neudržateľný a manželia sa predsa rozídu, nevinná stránka nech si pýta povolenie pristupovať ku sviatosti zmierenia a prijímať Eucharistiu. Poradí vám v tom váš duchovný otec.

Dnes je v mnohých – taktiež aj na Slovensku – veľký počet katolíkov, ktorí sa podľa občianskych zákonov rozvedú a civilne uzatvárajú nový zväzok. Cirkev je verná slovám Ježiša Krista: „Každý, kto prepustí svoju manželku a vezme si inú, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva. A ak ona prepustí svojho manžela a vydá sa za iného, cudzoloží“ (Mk 10,11-12). Preto je presvedčená, že nemôže uznať nový zväzok za platný, ak je platné prvé manželstvo. Preto namôžu pristupovať k sviatostiam: nemôžu prijať sviatosť zmierenia ani Eucharistiu, nemôžu sa spovedať, ani pristupovať k sv. prijímaniu. Nemôžu vykonávať v Cirkvi ani niektoré zodpovedné funkcie /napr. byť krstným rodičom/. Výnimkou sú prípady tých, ktorí z vážnych príčin sa namôžu rozísť – vážnou príčinou je starostlivosť o detí, ťažká choroba alebo staroba.... V týchto prípadoch môžu žiadať o povolenie prijímať sviatosť zmierenia a Eucharistiu, avšak pod nasledujúcou podmienkou: zdržia sa úkonov, ktoré sú vlastné manželstvu, t. j pohlavného obcovania. To znamená, že budú žiť ako brat a sestra. Znova vám tu poradí váš duchovný otec.

Je veľa kresťanov – katolíkov, ktorí žijú v novom civilnom manželstve, pretože sa prvé, platné manželstvo rozpadlo. Často si zachovávajú vieru, želajú si kresťanský vychovávať svoje deti, aj ináč sa usilujú zachovávať Božie prikázania. Žiaľ, nemôžu prijímať sviatosť zmierenia a Eucharistie – nemôžu sa spovedať ani pristupovať k sv. prijímaniu. Cirkev – biskupi, kňazi, spoločenstvo veriacich – ich neodmieta. Čo by ste mali robiť? Počúvajte, čítajte Božie slovo, zúčastňujte sa v nedele a sviatky svätej omše, vytrvalo sa modlite, konajte skutky lásky a podporujte podujatia v prospech spravodlivosti, svoje deti vychovávajte v kresťanskej viere, vo vernosti katolíckej Cirkvi, pestujte ducha kajúcnosti a konajte skutky pokánia, tak si deň čo deň vyprosujete Božiu milosť, odpustenie a milosrdenstvo. Verte, Boh je veľký vo svojej láske.

 

Bratia a sestry,

napriek niektorým bolestivým rozpadom manželského spolunažívania aj medzi veriacimi, zostáva v platnosti, že „budúci osud ľudského rodu závisí od rodiny!“ Preto vás žiadam, aby ste nezabúdali na Boží plán s manželstvom a rodinou. Obnovte si svoje manželské sľuby, svoje záväzky voči rodine. S pastierskou starostlivosťou prosím vás, otcovia a matky, synovia dcéry, milujte svoju rodinu! „Milovať rodinu znamená vedieť si vážiť jej hodnoty a možnosti a stále ich zveľaďovať. Milovať rodinu znamená rozpoznávať nebezpečenstvá a zlá, ktoré ju ohrozujú a vedieť ich prekonávať“ (FC 86). Oplatí sa to!

Záverom tohto pastierskeho listu všetkých vás zverujem do ochrany nazaretskej rodiny: Ježiša, Márie a Jozefa. Vyprosujem Vám šťastlivý a v pokoji prežitý Nový rok.

 

Žehnám vás v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen

 

Mons. Alojz Tkáč,

košický arcibiskup

 

© Stránka Katolícka sociálna náuka

 

biskupi

usporiadanie dokumentov