Pastiersky list

NA SVIATOK SVÄTEJ RODINY V ROKU VEĽKÉHO JUBILEA 2000

Milé deti a mládež, manželia, rodičia, starí rodičia, bratia a sestry!

 

Dnes, na sviatok Sv. rodiny, pozeráme na život Nazaretskej, ale i našej rodiny na rodiny končiaceho II. a začínajúceho sa III. tisícročia. Porovnanie by malo byť jednak upozornením, ale predovšetkým povzbudením pre naše rodiny. Je samozrejme, že nemôžem uviesť všetky situácie, v ktorých sa rodiny ocitnú.

 

Milá mládež, bratia a sestry!

 

Vtelený Boží Syn Ježiš Kristus žil medzi ľuďmi ľudským životom. Bol podobný ľuďom vo všetkom okrem hriechu. Bol im podobný i v tom že žil v ľudskej rodine. Narodil sa zo ženy ako každý človek, ona ho živila, viedla a vychovávala, on ju volal matkou. Vedľa nej bol Jozef, ktorého ľudia pokladali za otca a Ježiš ho iste aj otcom volal. Bola to rodina obyčajných palestínskych ľudí, skromných, chudobných...

Táto rodina nebola ničoho ušetrená. Ježiš sa narodil v maštali a najútlejšie detstvo prežil pod cudzou strechou v Egypte. Po návrate do Nazareta bola to starosť o každodenný chlieb, úzkosť o dieťa...

Táto rodina iste nežila uzavretá od ostatných. Predstavujeme si, že Jozef večer po práci posedel s ostatnými susedmi niekde na priedomí a spolu sa rozprávali o denných udalostiach. Pannu Máriu by sme mohli vidieť ako ide s džbánom na hlave k prameňu, k studni pre vodu, a nestála tam medzi ostatnými ako kamenná mlčiaca socha, ale rozprávala sa s ostatnými o každodenných veciach, o varení i o svojej práci... Zatiaľ chlapec Ježiš pobehával a hral sa s ostatnými deťmi.

Ale Nazaretská rodina mala tiež svoj vnútorný domáci život: život pokojného spolužitia a život modlitby. A práve odtiaľ brali silu, aby dokázali niesť ústrky a rany života. Odtiaľ berie Jozef odhodlanosť, keď počuje: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil“ (Mt 2,13).

Áno, tak si predstavujeme Sv. rodinu a tak nejako má vyzerať naše chovanie sa k ostatným: k členom rodiny, k susedom, k ľuďom, s ktorými pracujeme. Tak nás povzbudzuje apoštol sv. Pavol: majte milosrdné srdce, buďte láskaví, pokorní, mierni, trpezliví...

 

Deti, mládež, chlapci a dievčatá,

ste vzácnym Božím darom pre svojich rodičov a najbližších. Ste nádejou Cirkvi a národa. Vo vás je budúcnosť.

Žiaľ, mnohé manželské páry ste o tento vzácny dar ukrátené. Chápem vašu túžbu po dieťati, chápem vaše sklamanie, keď mnoho rokov sa vaše želanie mať dieťa nenapĺňa. Avšak ani v stave bezdetnosti neklesajte na mysli. S vami nesieme spoločné riziko, že manželstvo, ktoré ste uzavreli, že spoločná cesta, na ktorú ste sa vydali, nebude doprevádzaná kvitnúcimi ratolesťami - deťmi. Napriek tomu, či práve preto, viac priľnite k sebe. Avšak nežite len pre seba. Mnohé deti, ktorých sa rodičia zriekli, túžia po rodinnom teple, po láskavej ruke, ktorá by ich pohladila; iné žijú v biede, v krajnej chudobe, nemajú finančné prostriedky na základné životné potreby: na jedlo, odev, lieky, nehovoriac o vzdelaní... Známa je u nás na Slovensku „Adopcia na diaľku“, ktorú spravuje Slovenská katolícka charita. Taktiež koledníci DOBREJ NOVINY, ktorí počas Vianoc koledou vyzbierané peniaze venujú svojim kamarátom v ďalekej Afrike, aby zmiernili ich biedu.

Svoje deti, milí rodičia, ktorým ste spolu s Bohom dali život, pokladajte za Boží dar a za veľké bohatstvo. Bdejte a chráňte ich pred všetkým, čo by mohlo uškodiť ich dušiam, čo by mohlo zraniť ich srdce. Poznáte tie nebezpečenstvá, nezľahčujte ich. Je paradoxné, že kým na jednej strane mnohí bezdetní manželia túžia po deťoch, na druhej strane iní manželia, rodičia klíčiaci život zničia. Chápem situácie, v ktorých sa rodičia môžu ocitnúť (napr. predvídaná choroba dieťaťa, ohrozenie života matky, znásilnenie, zlá sociálna situácia, atď.), ale jedno nám všetkým musí byť jasné: najvzácnejší je život, on je nedotknuteľný. Rozličné liberálne a feministické názory, ktoré hlásajú absolútne právo človeka rozhodovať o existencii začínajúceho sa života nás môžu pomýliť. Ale predovšetkým my kresťania vieme, že naša kompetencia rozhodovať o živote je ohraničená. My máme život chrániť. Nie sú ojedinelé svedectvá rodičov, ktorí sa hrozili dieťaťa, ktoré sa malo narodiť, nechceli ho; ale keď sa predsa narodilo a oni ho prijali, stalo sa slnkom ich života. Často pozerám do očí tisícok našich delí, vidím tisícky urastených dospievajúcich chlapcov a dievčat pri udeľovaní sviatostí birmovania. Pred dvoma týždňami som sa stretol s tisíc chlapcami a dievčatami, koledníkmi Radostnej noviny. Nepochopí krásu života, kto ich nevidí. Nesú v sebe naše nádeje. Áno, viem, že niektoré sa narodia telesne a duševne poškodené, hendikepované. Lenže i s nimi musíme počítať, i ony sú súčasťou nášho spoločenstva. Náš postoj k nim je zrkadlom morálnej úrovne rodín, národa, spoločnosti.

Milí rodičia, otcovia a matky, starí rodičia, buďte statoční a vezmite na seba zodpovednosť za deti, ktoré sa hlásia k životu. Nech o vás platia slová, ktoré povedal Pán Ježiš o apoštoloch: „Otče, ochránil som ich a nikto z nich sa nestratil...“ (Jn 17,12). Otče, zverené deti sme ochránili, žiadne sme neutratili!

Pri pohľade na naše deti, na našu mládež musíme mať pred očami i sociálnu situáciu našej spoločnosti. Aby občania v dôchodkovom veku mohli pokojne užívať svoju starobu, aby o nich bolo dobre, primerane postarané, musia byť silné mladšie generácie, ktoré pre to vytvárajú materiálne predpoklady. Jasnejšie povedané: na starých majú robiť mladí. Ak sú počtom slabšie mladé, produktívne generácie, horšia bude perspektíva starších; ak sú počtom silnejšie mladšie, produktívne generácie, lepšieho zabezpečenia sa dostane dôchodcom, Á dôchodcami všetci budeme aspoň dúfame. Tak leda si vyberme!

Dnes sa často hovorí o kríze manželstva a rodiny. Mnohí by si želali  aby model manželstva a rodiny neexistoval. Bolo by to narušenie prirodzeného poriadku a následky by boli katastrofálne. Nemôžeme poprieť, že situácia je naozaj alarmujúca. Každý rok je viac tisíc manželstiev a rodín v troskách. Stroskotali napriek vhodnej dĺžke známosti napriek horúcej láske, napriek dobrým existenčným podmienkam. Príčiny: hoci vekom dospelí, psychicky nedozreli pre manželstvo, stratili zodpovednosť za partnera a detí pred ľuďmi aj pred Bohom - a potom sa to už valí: nevera, hrubosť neochota starať sa o deti, alkohol hracie automaty ... Často sa vytratí prirodzená slušnosť, inteligencia, ba aj ľudskosť a nastupuje týranie žien i detí, to tak psychické ako aj fyzické. Tu je na mieste spomenúť si na lásku, náklonnosť, ktoré ste mali na začiatku svojho manželstva: mali sme sa radi, nemohli sme byť jeden bez druhého...  pripomenúť si sľub, ktorý ste si dali pri uzatváraní manželstva: „Beriem si ťa za manželku, za manžela. Sľubujem pred všemohúcim Bohom, že ti budem verným manželom, vernou manželkou a že ťa nikdy neopustím, ani v šťastí, ani v nešťastí v zdraví, ani v chorobe a že ťa budem milovať a ctiť po všetky dni svojho života“. V rodine vytvárajte atmosféru, kde sa budete všetci dobre cítiť, kam sa budete všetci radi vracať.

Chápem, že pevnosť rodín dnes podkopáva neistá sociálna, zdražovanie, hrozba straty zamestnania i nezamestnanosť..., k tomu sa pripája i televízia, ktorá ponúka filmy spochybňujúce dobré tradičné rodinné hodnoty. Ale i v tejto situácií treba hľadať východisko: dobre hospodáriť s peniazmi, neodučiť sa od práce, nespoliehať sa len na sociálnu podporu a podporu v nezamestnanosti, využiť každú príležitosť pracovať. Neprepadnime beznádeji, že vždy bude takto. Táto situácia nás nemohla minúť, musíme cez ňu prejsť ako cez očistec - také sú zákony hospodárskeho rozvoja. Je to tvrdá realita, ktorej sa nemožno vyvarovať, ktorú nemožno obísť. Som pevne presvedčený, že po tejto strastiplnej etape sa dočkáme lepšieho sociálneho položenia. A samozrejme, aby na úkor občanov nebohatla hŕstka vyvolených - to by bolo nespravodlivé.

Veľkým obohatením pre všetkých členov rodiny je súdržnosť generácii. Jedna generácia môže obohatiť druhú. Je samozrejmá naviazanosť detí na rodičov. Zo strany detí úcta a poslušnosť, zo strany rodičov láska, starostlivosť, mať čas pre detí, chápať ich ... Je tu však ešte vzťah medzi vnúčatami a starými rodičmi. Navzájom si môžu veľa dať: starí rodičia sa chcú tešiť zo svojich vnúčikov, radi im poradia, pomôžu. Vnúčatá zase skusujú láskavosť, pochopenie, trpezlivosť a žičlivosť starých rodičov. Ak je táto väzba narušená, je na škodu tak mladých, ktorí sú citové ochudobnení, ako aj starých, ktorí potom prežívajú bolestné sklamanie. Poznačí to jedných aj druhých. Rodičia, veďte svoje deti ku krásnym vzťahom so starými rodičmi.

Pri pohľade na manželstva a rodiny kladieme si otázku: čo je potrebné, aby boli šťastné? Na myseľ mi prichádza pekný starodávny zvyk v Normandii, vo Francúzsku: pri svadobnej hostine za vrch stolom medzi novomanželmi bolo prázdne kreslo. „Prečo?“ - pýtali sa neznalí tohto zvyku. Odpoveď: „Ono je pre Ježiša.“ Verme, že nielen počas svadobnej hostiny.

Áno, manželia, rodičia, deti, mladí, starí rodičia, vo svojom dome, vo vašej rodine nechajte miesto pre Ježiša Krista. Nezatvárajte pred nim dvere! Naopak: otvorte Ježišovi dvere, prijmite ho medzi seba! Stane sa to vtedy, keď sa často, denne budete spoločne modliť, keď budete spoločne čítať Sv. písmo (viete, že začína vychádzať Sväté písmo pre každého?); keď ho do svojho domova prinesiete v Eucharislii po sv. prijímaní, keď evanjelium budete žít v osobnom, rodinnom živote, v škole, na pracovisku ...

 

Milé deti a mládež, manželia, rodičia, starí rodičia, bratia a sestry!

 

Hľadajú sa rozličné modely a lieky na ozdravenie rodín. Áno, všetko je potrebné, nechceme, aby ste žili v chudobe, žičíme vám potrebnú mieru každodenných prirodzených potrieb. Ale nad všetko je potrebné: prijmite do svojich rodín Ježiša Krista, otvorte mu dvere svojich domovov, otvorte mu svoje srdcia - tak ako to urobili Jozef a Mária. Potom s dobre vyriešia mnohé problémy našich rodín. V nastavajúcom treťom tisícročí Ježiš Kristus nech je našim priateľom a spoločníkom.

Nech vás sprevádza požehnanie všemohúceho Boha Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen

 

Mons. Alojz Tkáč,

arcibiskup – metropolita

 

© Stránka Katolícka sociálna náuka

 

biskupi

usporiadanie dokumentov