Veľkonočná
nedeľa 2002
Milá mládež, bratia a sestry!
Dnes sa všetci tešíme - slávime najväčší sviatok celého roka. Voláme ho rozlične: sviatok jari, nového života, my kresťania Veľká noc. Pre nás kresťanov je naozaj najväčším sviatkom, pretože Ježiš Kristus vstal zmŕtvych.
Preto sa teším, že Vám dnes môžem zaželať radostné, milostiplné
veľkonočné sviatky...
Ale okrem Veľkej noci i každú nedeľu si pripomíname neopakovateľnú
udalosť Veľkej noci, totiž víťazstvo Pána Ježiša nad smrťou.
Drahí mladí priatelia, milí veriaci!
Slávenie kresťanskej, našej nedele, dňa pokoja, má hlboké prirodzené i
nadprirodzené dôvody. Ony sú nám dané pre naše osobné i spoločné, časné i večné
dobro. Teda viďme!
1. Nedeľa má svoje prirodzené základy, prirodzený pôvod.
Ona je výsledkom zákona času, ktorý sa prejavuje premenou a zmenou
procesov, čiže rytmom životného diania. Tak v premene času sa rytmický opakujú
roky, mesiace, týždne a dni.
Tým sme opísali prirodzené základy nedele. V priebehu mesiaca sa
opakuje približne štyrikrát a znamená čas
uvoľnenia, ktorý si vyžaduje rytmus života. Cez deň je človek zaťažený prácou a
dianím života, noc prináša uvoľnenie a odpočinok, aspoň by mala, ak ju človek nemilo Bohu nepremárni alebo ju z vážnych dôvodov nepremení na
deň. Avšak námaha a vypätie dní sú priveľké na to, aby sa človek cez
noc mohol zregenerovať, obnoviť sily tela i ducha. Preto po uplynutí šiestich
dní je k dispozícii nielen jedna noc, ale celý dvadsaťštyri hodinový deň - a to
je deň pracovného pokoja, odpočinku, ktorý voláme nedeľa.
Ukazuje sa, že tento deň pracovného pokoja má základný význam pre
zdravie tela, pre výkonnosť ducha a rovnováhu celého života. Ide tu o poriadok,
porušenie ktorého má osudné následky pre jednotlivca i pre spoločnosť.
Cirkev má na
zreteli túto prirodzenú potrebu každého človeka, preto s dôrazom chráni toto
základné právo, nehľadiac na to či človek je alebo nie je kresťan, bez ohľadu
na to či je veriaci alebo neveriaci. Poviem to ináč: Cirkev chráni „rodinné
striebro“ našej civilizácie a kultúry.
2. V Starom zákone zo Zjavenia vieme, že človek zhrešil, vzoprel
sa proti Pánu Bohu a povedal „Nebudem poslúchať!“. Jedným z následkov vzdoru
bolo, že práca sa stala jarmom. V knihe Genezis čítame: „Preto... nech je
prekliata zem pre teba, s námahou sa z nej budeš
živiť po všetky dni svojho
života. Trnie a bodľačie ti bude rodiť... V pote svojej tváre budeš jesť svoj
chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, z ktorej si bol vzatý“ /3,17-19/.
Áno, práca sa stala
ťarchou, bremenom. Okrem toho človek prepadol práci, stal sa jej otrokom a
prácou chcel zotročiť aj druhého
- tak človeka ako i zviera. Preto sám Boh zasahuje. Siedmy deň sa stáva
dňom, keď sa človek môže nadýchnuť a byť oslobodený od jarma práce, zabudnúť na
márnosť svojej námahy a jednoducho žiť s istotou, že Boh sa oňho stará.
A Starý zákon zjavuje hlbokú ľudskosť v živote, keď sa tento pokoj
vzťahuje nielen na slobodného človeka, ale aj na otroka - ba nielen na človeka,
lež i na zviera. Áno, všetci pociťujú stav, do ktorého ich priviedla spoločná
vina, všetci by však mali zažiť aj
sabat ako deň vykúpenia. Aká múdrosť a dobrota sú v nasledujúcich slovách:
„Spomni na sobotňajší deň, aby si ho zasvätil! Šesť dní budeš pracovať a
tvoriť všetky svoje diela, siedmy deň je však sobota /t.j. „deň pracovného
pokoja“/, deň Pána, tvojho Boha. Vtedy nebudeš konať nijakú prácu ani ty,
ani tvoj syn ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha alebo tvoja slúžka, ani tvoj
dobytok, ani cudzinec, ktorý býva v tvojich bránach! Lebo za šesť dni utvoril
Pán nebo a zem, more a všetko, čo je v nich, v siedmy deň však odpočíval. Preto
ho Pán požehnal a zasvätil ho“/Ex 20,8-11/. A opäť „Šesť dní budeš
pracovať, v siedmy deň zachováš sobotu /t.j „budeš svätiť, odpočívať od
práce“/, aby si odpočinul tvoj býk a osol a oddychoval syn tvojej nevoľnice
a cudzinec“ /23,12/.
Čo je teda sabať?
Predovšetkým deň pokoja, bez ktorého sa človek stáva
neľudským, aj keď je vyspelý, tvorivý a kultúrny. Boh sa však zaručuje, že
človek napriek odpočinku bude mať to, čo potrebuje k svojmu životu.
Je to deň, keď si človek uvedomuje svoju dôstojnosť, že je Božím obrazom, Božím stvorením Bohom nasmerovaným na vykúpenie.
Je to ten deň, keď má človek zvláštnym spôsobom pamätať na Boha, pretože v iné dni na Neho pre životné starosti veľmi ľahko zabúda.
3. Ako sa javí deň Pána v kresťanskom poriadku?
Boží Syn sa stal
človekom. Izrael, ľud zmluvy ho mal prijať - avšak neprijal ho. Odoprel mu
vieru, obrátil sa proti nemu. Preto zomrel a smrťou uskutočnil vykúpenie. Potom
ho vložili do hrobu, ale na tretí deň, v deň po veľkonočnom sabate, vstal z mŕtvych.
Okamihom
zmŕtvychvstania Kristus začína novy život - tak pre seba ako aj pre nás. A tak
„v prvý deň týždňa“, v prvý deň po sobote vzniká „deň Pána“, deň
osláveného Vykupiteľa, ako ho poznáme dnes. Na základe liturgického poriadku je
prvým dňom kresťanského týždňa - je to naša nedeľa.
V deň Pána sa
kresťan oslobodzuje od prace a v tejto slobode si ma vždy uvedomiť, že bol
vykúpený. To jest: Kristus za mňa trpel, za mňa zomrel, pre mňa vstal z
mŕtvych. Preto je význam tohto dňa taký veľký. Keď ho veriaci už neprežíva v
takom zmysle a s tým obsahom, potom pominuteľné veci prevyšujú večnosť a Boha,
ale zároveň stráca vedomie svojho vlastného najhlbšieho bytia. Každodenné starosti,
zápas o existenciu a pod. často oberajú človeka o jeho dôstojnosť.
Bolo krásne slnečné,
teplé jarné dopoludnie, všade ticho, pokoj... Prechádzal som z jednej obce do
druhej. To ticho rušil ostrý zvuk traktora - traktorista oral, za nim kúdoľ
prachu... Veľmi mi bolo ľúto, že oral. Azda sa začudujete, prečo mi bolo ľúto?
Preto, lebo bola nedeľa - a to nie hocijaká nedeľa: to bola veľkonočná nedeľa,
bola práve Veľká noc. - Len som veril, že to nebol kresťan, že to nebol
katolík.
V nedeľu sa má
kresťan prehlbovať a presviedčať o svojej ľudskej dôstojnosti. Tu musíme
byť ostražití, lebo i veriaci človek je z najrozličnejších príčin v neustálom
pokušení urobiť z Pánovho dňa pracovný deň; to ešte viac platí pre ľudí
nábožensky nevyhranených. Podnikatelia a obchodníci, poľnohospodári i
živnostníci vyhlasujú, že treba produkovať aj v nedeľu a zákazníci musia mať
možnosť nakupovať. Ale berú sa do ohľadu zamestnanci, predavačky, myslí sa na
ich rodiny, na ich deti...? Bolo by bohapustým vydieraním, keby sa dalo
ultimátum: „Nechcete v nedeľu pracovať? Na vaše miesto čakajú iní, iné.“ A
vnucuje sa ešte otázka: Dostávajú pomeranú mzdu? Za takú pracú v nedeľu
a sviatky u nás, sú tak odmeňovaní zamestnanci napr. v Nemecku, Rakúsku,
Anglicku...? Všetko neustále pobáda k hospodárskemu využitiu nedele a
prikázanie svätiť nedeľu sa pokladá za nezmyselné mrhanie časom. To je však na
škodu! Potrebujeme vyššie spomenutý životný rytmus. Lebo neprestajnou, priam
hektickou prácou sa stráca to, čo nazývame „tvorivá prestávka“, vnútorné
odpútanie sa a zastavenie pohybu, aj život i produkcia utrpia škodu.
Tu sa skrývajú aj nečestné zámery: ak sa podarí vykoreniť nedeľu, človek
stratí náboženskú oporu a je vydaný napospas ekonomickým a politickým silám.
4. Nedeľa - deň
pracovného pokoja, voľno...
Bolo krásne nedeľné
popoludnie. Viacerí sa prechádzali po tichej pešej zóne, mladí, rodičia s deťmi
i starší išli do katedrály na sv. omšu..., nedeľná pohoda...
A čo nevidieť:
robotníci v montérkach murujú, iní elektrickou pílou prerezávajú foršne,
ďalší mechanickou zbíjačkou drvia betón... Hluk, decibely... To sa musí táto a
podobná práca robiť práve dnes v nedeľu, v deň pracovného pokoja? A vnucuje sa
mi žičenie - ktoré vychádza z našej ľudovej múdrosti: „Majte len toľko, koľko
zarobíte v nedeľu!“
Z toho vzniká naliehavá
otázka: čo si má počať dnešný človek s voľným časom - obzvlášť, ak nemá náboženské presvedčenie a chýba mu zmysel
pre bohoslužby? Ak na túto otázku nenájdeme ozajstnú odpoveď, potom sa z
voľného času stane čas prázdnoty so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami.
Čas mrzutosti a nudy, ktorý sa vybíja v alkohole a v nevhodnej
zábave, v športe, ktorý je poznačený korupciou zo strany aktérov a neraz
hrubosťou a agresivitou divákov, nespratnosťou výrastkov či tzv. umelcov, ktorí
devastujú materiálne i kultúrne hodnoty, zraňujú prírodu.
Kresťan vie: „Pamätaj, aby si sviatočný deň svätil!“
Katolík vie: „V nedeľu a vo sviatok počúvaj nábožne sv
omšu!“
A spolu všetci vieme: v nedeľu, v dňoch pracovného pokoja
uvoľniť napätie, obnoviť telesné i duševné sily, sviežosť ducha, udržiavať
priateľstvá a upevňovať rodinné putá...
Milá mládež, bratia a sestry !
Slávime Veľkú noc, ktorá je počiatkom a modelom nedele. Ony,
Veľká noc a nedele formovali a doposiaľ formujú svojou sviatočnosťou našu
kultúru, civilizáciu, spoločenský život i
život každého z nás či to chceme alebo nechceme pripustiť. Nedopusťme, aby sa z
nedele stal všedný deň. Nespolupracujme na tom, aby sa nedele a sviatky
skomercionalizovali. Hovorí sa, že „kto chce schudobnieť, nech kradne a v
nedeľu pracuje!“ Naozaj, taký človek nech by mal akokoľvek veľa, vždy si bude myslieť,
že má málo.
Chráňme posvätnosť, sakrálnosť nedele a sviatkov.
Samozrejme, že sú nepretržité prevádzky, ktoré nemožno prerušiť, odstaviť.
Avšak naša kultúra sa prejaví v civilizovanom a duchovnom slávení nedele. O to
sa všetci usilujme!
Nech vás žehná
všemohúci Boh Otec i Syn i Duch Svätý!
Mons. Alojz Tkáč,
Spracoval: Sac. Bartolomej Juhás, SDB
© Stránka Katolícka sociálna náuka