NEDEĽA – PÁNOV DEŇ

 

Veľkonočná nedeľa 2002

 

Milá mládež, bratia a sestry!

Dnes sa všetci tešíme - slávime najväčší sviatok celého roka. Voláme ho rozlične: sviatok jari, nového života, my kresťania Veľká noc. Pre nás kresťanov je naozaj najväčším sviatkom, pretože Ježiš Kristus vstal zmŕtvych.

Preto sa teším, že Vám dnes môžem zaželať radostné, milostiplné veľkonočné sviatky...

Ale okrem Veľkej noci i každú nedeľu si pripomíname neopakovateľnú udalosť Veľkej noci, totiž víťazstvo Pána Ježiša nad smrťou.

 

Drahí mladí priatelia, milí veriaci!

Slávenie kresťanskej, našej nedele, dňa pokoja, má hlboké prirodzené i nadprirodzené dôvody. Ony sú nám dané pre naše osobné i spoločné, časné i večné dobro. Teda viďme!

 

1. Nedeľa má svoje prirodzené základy, prirodzený pôvod.

Ona je výsledkom zákona času, ktorý sa prejavuje premenou a zmenou procesov, čiže rytmom životného diania. Tak v premene času sa rytmický opakujú roky, mesiace, týždne a dni.

Tým sme opísali prirodzené základy nedele. V priebehu mesiaca sa opakuje približne štyrikrát a znamená čas uvoľnenia, ktorý si vyžaduje rytmus života. Cez deň je človek zaťažený prácou a dianím života, noc prináša uvoľnenie a odpočinok, aspoň by mala, ak ju človek nemilo Bohu nepremárni alebo ju z vážnych dôvodov nepremení na deň. Avšak námaha a vypätie dní sú priveľké na to, aby sa človek cez noc mohol zregenerovať, obnoviť sily tela i ducha. Preto po uplynutí šiestich dní je k dispozícii nielen jedna noc, ale celý dvadsaťštyri hodinový deň - a to je deň pracovného pokoja, odpočinku, ktorý voláme nedeľa.

Ukazuje sa, že tento deň pracovného pokoja má základný význam pre zdravie tela, pre výkonnosť ducha a rovnováhu celého života. Ide tu o poriadok, porušenie ktorého má osudné následky pre jednotlivca i pre spoločnosť.

Cirkev má na zreteli túto prirodzenú potrebu každého človeka, preto s dôrazom chráni toto základné právo, nehľadiac na to či človek je alebo nie je kresťan, bez ohľadu na to či je veriaci alebo neveriaci. Poviem to ináč: Cirkev chráni „rodinné striebro“ našej civilizácie a kultúry.

 

2. V Starom zákone zo Zjavenia vieme, že človek zhrešil, vzoprel sa proti Pánu Bohu a povedal „Nebudem poslúchať!“. Jedným z následkov vzdoru bolo, že práca sa stala jarmom. V knihe Genezis čítame: „Preto... nech je prekliata zem pre teba, s námahou sa z nej budeš živiť po všetky dni svojho života. Trnie a bodľačie ti bude rodiť... V pote svojej tváre budeš jesť svoj chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, z ktorej si bol vzatý“ /3,17-19/.

Áno, práca sa stala ťarchou, bremenom. Okrem toho človek prepadol práci, stal sa jej otrokom a prácou chcel zotročiť aj druhého - tak človeka ako i zviera. Preto sám Boh zasahuje. Siedmy deň sa stáva dňom, keď sa človek môže nadýchnuť a byť oslobodený od jarma práce, zabudnúť na márnosť svojej námahy a jednoducho žiť s istotou, že Boh sa oňho stará.

A Starý zákon zjavuje hlbokú ľudskosť v živote, keď sa tento pokoj vzťahuje nielen na slobodného človeka, ale aj na otroka - ba nielen na človeka, lež i na zviera. Áno, všetci pociťujú stav, do ktorého ich priviedla spoločná vina, všetci by však mali zažiť aj sabat ako deň vykúpenia. Aká múdrosť a dobrota sú v nasledujúcich slovách: „Spomni na sobotňajší deň, aby si ho zasvätil! Šesť dní budeš pracovať a tvoriť všetky svoje diela, siedmy deň je však sobota /t.j. „deň pracovného pokoja“/, deň Pána, tvojho Boha. Vtedy nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha alebo tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý býva v tvojich bránach! Lebo za šesť dni utvoril Pán nebo a zem, more a všetko, čo je v nich, v siedmy deň však odpočíval. Preto ho Pán požehnal a zasvätil ho“/Ex 20,8-11/. A opäť „Šesť dní budeš pracovať, v siedmy deň zachováš sobotu /t.j „budeš svätiť, odpočívať od práce“/, aby si odpočinul tvoj býk a osol a oddychoval syn tvojej nevoľnice a cudzinec“ /23,12/.

Čo je teda sabať?

Predovšetkým deň pokoja, bez ktorého sa človek stáva neľudským, aj keď je vyspelý, tvorivý a kultúrny. Boh sa však zaručuje, že človek napriek odpočinku bude mať to, čo potrebuje k svojmu životu.

Je to deň, keď si človek uvedomuje svoju dôstojnosť, že je Božím obrazom, Božím stvorením Bohom nasmerovaným na vykúpenie.

Je to ten deň, keď má človek zvláštnym spôsobom pamätať na Boha, pretože v iné dni na Neho pre životné starosti veľmi ľahko zabúda.

 

3. Ako sa javí deň Pána v kresťanskom poriadku?

Boží Syn sa stal človekom. Izrael, ľud zmluvy ho mal prijať - avšak neprijal ho. Odoprel mu vieru, obrátil sa proti nemu. Preto zomrel a smrťou uskutočnil vykúpenie. Potom ho vložili do hrobu, ale na tretí deň, v deň po veľkonočnom sabate, vstal z mŕtvych.

Okamihom zmŕtvychvstania Kristus začína novy život - tak pre seba ako aj pre nás. A tak „v prvý deň týždňa“, v prvý deň po sobote vzniká „deň Pána“, deň osláveného Vykupiteľa, ako ho poznáme dnes. Na základe liturgického poriadku je prvým dňom kresťanského týždňa - je to naša nedeľa.

V deň Pána sa kresťan oslobodzuje od prace a v tejto slobode si ma vždy uvedomiť, že bol vykúpený. To jest: Kristus za mňa trpel, za mňa zomrel, pre mňa vstal z mŕtvych. Preto je význam tohto dňa taký veľký. Keď ho veriaci už neprežíva v takom zmysle a s tým obsahom, potom pominuteľné veci prevyšujú večnosť a Boha, ale zároveň stráca vedomie svojho vlastného najhlbšieho bytia. Každodenné starosti, zápas o existenciu a pod. často oberajú človeka o jeho dôstojnosť.

Bolo krásne slnečné, teplé jarné dopoludnie, všade ticho, pokoj... Prechádzal som z jednej obce do druhej. To ticho rušil ostrý zvuk traktora - traktorista oral, za nim kúdoľ prachu... Veľmi mi bolo ľúto, že oral. Azda sa začudujete, prečo mi bolo ľúto? Preto, lebo bola nedeľa - a to nie hocijaká nedeľa: to bola veľkonočná nedeľa, bola práve Veľká noc. - Len som veril, že to nebol kresťan, že to nebol katolík.

V nedeľu sa má kresťan prehlbovať a presviedčať o svojej ľudskej dôstojnosti. Tu musíme byť ostražití, lebo i veriaci človek je z najrozličnejších príčin v neustálom pokušení urobiť z Pánovho dňa pracovný deň; to ešte viac platí pre ľudí nábožensky nevyhranených. Podnikatelia a obchodníci, poľnohospodári i živnostníci vyhlasujú, že treba produkovať aj v nedeľu a zákazníci musia mať možnosť nakupovať. Ale berú sa do ohľadu zamestnanci, predavačky, myslí sa na ich rodiny, na ich deti...? Bolo by bohapustým vydieraním, keby sa dalo ultimátum: „Nechcete v nedeľu pracovať? Na vaše miesto čakajú iní, iné.“ A vnucuje sa ešte otázka: Dostávajú pomeranú mzdu? Za takú pracú v nedeľu a sviatky u nás, sú tak odmeňovaní zamestnanci napr. v Nemecku, Rakúsku, Anglicku...? Všetko neustále pobáda k hospodárskemu využitiu nedele a prikázanie svätiť nedeľu sa pokladá za nezmyselné mrhanie časom. To je však na škodu! Potrebujeme vyššie spomenutý životný rytmus. Lebo neprestajnou, priam hektickou prácou sa stráca to, čo nazývame „tvorivá prestávka“, vnútorné odpútanie sa a zastavenie pohybu, aj život i produkcia utrpia škodu. Tu sa skrývajú aj nečestné zámery: ak sa podarí vykoreniť nedeľu, človek stratí náboženskú oporu a je vydaný napospas ekonomickým a politickým silám.

 

4. Nedeľa - deň pracovného pokoja, voľno...

Bolo krásne nedeľné popoludnie. Viacerí sa prechádzali po tichej pešej zóne, mladí, rodičia s deťmi i starší išli do katedrály na sv. omšu..., nedeľná pohoda...

A čo nevidieť: robotníci v montérkach murujú, iní elektrickou pílou prerezávajú foršne, ďalší mechanickou zbíjačkou drvia betón... Hluk, decibely... To sa musí táto a podobná práca robiť práve dnes v nedeľu, v deň pracovného pokoja? A vnucuje sa mi žičenie - ktoré vychádza z našej ľudovej múdrosti: „Majte len toľko, koľko zarobíte v nedeľu!“

Z toho vzniká naliehavá otázka: čo si má počať dnešný človek s voľným časom - obzvlášť, ak nemá  náboženské presvedčenie a chýba mu zmysel pre bohoslužby? Ak na túto otázku nenájdeme ozajstnú odpoveď, potom sa z voľného času stane čas prázdnoty so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami. Čas mrzutosti a nudy, ktorý sa vybíja v alkohole a v nevhodnej zábave, v športe, ktorý je poznačený korupciou zo strany aktérov a neraz hrubosťou a agresivitou divákov, nespratnosťou výrastkov či tzv. umelcov, ktorí devastujú materiálne i kultúrne hodnoty, zraňujú prírodu.

Kresťan vie: „Pamätaj, aby si sviatočný deň svätil!“

Katolík vie: „V nedeľu a vo sviatok počúvaj nábožne sv omšu!“

A spolu všetci vieme: v nedeľu, v dňoch pracovného pokoja uvoľniť napätie, obnoviť telesné i duševné sily, sviežosť ducha, udržiavať priateľstvá a upevňovať rodinné putá...

 

Milá mládež, bratia a sestry !

Slávime Veľkú noc, ktorá je počiatkom a modelom nedele. Ony, Veľká noc a nedele formovali a doposiaľ formujú svojou sviatočnosťou našu kultúru, civilizáciu, spoločenský život i život každého z nás či to chceme alebo nechceme pripustiť. Nedopusťme, aby sa z nedele stal všedný deň. Nespolupracujme na tom, aby sa nedele a sviatky skomercionalizovali. Hovorí sa, že „kto chce schudobnieť, nech kradne a v nedeľu pracuje!“ Naozaj, taký človek nech by mal akokoľvek veľa, vždy si bude myslieť, že má málo.

Chráňme  posvätnosť, sakrálnosť nedele a sviatkov. Samozrejme, že sú nepretržité prevádzky, ktoré nemožno prerušiť, odstaviť. Avšak naša kultúra sa prejaví v civilizovanom a duchovnom slávení nedele. O to sa všetci usilujme!

Nech vás žehná všemohúci Boh Otec i Syn i Duch Svätý!

 

Mons. Alojz Tkáč,

 

 

Spracoval: Sac. Bartolomej Juhás, SDB

 

© Stránka Katolícka sociálna náuka

 

biskupi

usporiadanie dokumentov